Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.

(Henryk Sienkiewicz)

Zlatá konfirmácia 14.6.2009

Príhovor zborovej dozorkyne - RNDr. Viery Kadlecovej

Vošli sme dnes spoločne do nášho kostola, ale každý so svojimi myšlienkami, trápením či nádejami, veď takto sa žiť musí každý deň a s otázkou kde je ten správny cieľ.

Kam sa pohnúť?
Čo si od nás život žiada?
My však verme.
Bude, ako Pán Boh dá.

Badínsky chrám je dnes prežiarený jasom, aj slnečným, ale aj jasom čo vyžaruje zo všetkých nás. A my vieme prečo.

Tak, ako pred 50 rokmi, aj dnes ste milí „zlatí“ konfirmandi vstúpili do kostola s bázňou, úctou v očakávaní čo bude. Rozdiel je len jeden – reálne uvedomenie si času. Ten nepostál, postriebril vlasy, dal pocítiť bolesti tela, smútok a žiaľ, straty, jednoducho to, čomu sa hovorí život. V tú pamätnú nedeľu ste sa slávnostne a verejne priznali ku svojej viere.

Viera je duchovná sila. Je to energia, ktorá spôsobuje, že človek sa mení, napreduje a duchovne rastie. Viera mení slabých na silných, prostých a jednoduchých na múdrych v Bohu.

Vaša viera má pevné korene, potvrdená je rokmi, prísaha pred oltárom vyslovená je zachovaná.

Dnes si znovu pripomenieme chvíle spred 50 rokov, keď ste nastúpili na cestu, ktorú nám všetkým dodnes ukazujete. My všetci sa pred Vami dnes s úctou skláňame, lebo ste múdri a stojíte pevne, nedbáte na to kam fúka vietor nestálosti a celý smer Vašej mysle je obrátený na pravý cieľ – k Bohu.