Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.

(Albert Schweitzer)

Detská besiedka - poďme za Ježišom! Deň detí- 31.5.2009

V predvečer Medzinárodného Dňa Detí 2009 sa v zborovej sieni nášho CZ v Badíne zletel kŕdeľ detí. „Detská besiedka - poďme za Ježišom“ aj preto nadobudla oveľa slávnostnejší nádych. Veď deti majú sviatok len raz do roka, tak sa to patrí poriadne osláviť, nie?

A poviem Vám, ten kŕdeľ bol teda poriadny. Pán Ježiš Kristus (skrze organizačný tím) pripravil všetko potrebné. Jeho pozvanie prijalo viac ako 25 detičiek aj s maminkami. Zdá sa, že sme prelomili tohoročný rekord. Vďaka, Bože!

Počasie síce nevyšlo podľa predstáv a prinútilo nás stráviť celý čas vo vynovenej zborovej sieni, ale nakoniec sa ukázalo, že dobrých detí sa všade veľa zmestí.

Deti hneď po príchode upútala hŕba balónov, vrhli sa na ne a neverili by ste, aké všetky srandy sa dajú s balónom vystrájať. Pán farár musel dlho hlasno volať a tlieskať, aby sa ten malý chaos trochu upokojil a stíšil k modlitbe a piesňam. Modlitba na deti pôsobí zvláštnym spôsobom a takto upokojené deti si sadli ku stolu a maľovali tváre. Svoje, maminkine, ockove... jednoducho tváre.

Od tvorivej činnosti sme sa presunuli do nášho "kina". Roztiahla sa opona a premietal sa kreslený film o Ježišovej láske ku deťom. Na trinástich obrázkoch bola štetcom a farbami nakreslená láska Ježiša a radosť detí. Minimálne nominácia nášho maliara na Oskara je istá. Ježiš deti dáva za príklad aj nám dospelým. Preto ak nebudeme ako deti, nikdy nevojdeme do Kráľovstva nebeského. Hlavne však: "Dovoľte dietkam prichádzať ku mne..."" .

Keď už nebolo počuť gitaru v pesničkovom bloku, ale škŕkanie hladných žalúdkov, stoly sa prestreli fajnovými dobrotami.

Počas celej besiedky naši malí, maličkí a malilinkí priatelia dostávali do svojich knižiek za každú úspešne vykonanú úlohu, zaspievanú pesničku či pozorné počúvanie v „kine“ malú pečiatku. Najviac ich dostali pri súťažiach. Ak sa trafili balónom do kruhu, zhodili kolky alebo trafili loptu do papule nášmu večne hladnému Dunčovi, ak preskákali či prefúrikovali do cieľa vždy vtedy si mohli ísť pre pečiatku. Jedna pečiatka patrila aj tým, ktorí sa zapojili do maľovania planéty detí. Vznikla z toho celkom zaujímavá planéta.

Na našu veľkú radosť, všetci získali potrebných 10 pečiatok a splnili sa tak všetky podmienky, aby prišlo prekvapenie a odmena. Najprv sa pred nami objavila rozprávková torta pre všetky deti od tety Janky, na ktorej boli normálne aj fotografie, ktoré sa dali papať! Videl som už kadečo, ale toto! Mňam mňam... Zababraný od torty si každý drobec ešte prevzal balíček s prekvapením, zapózoval pred fotoaparátom a užil si svojich desať sekúnd slávy.

Potom sa priblížil akože záver. Podarilo sa nám stíšiť k ďakovnej modlitbe, pripomenúť posolstvo filmu a už nič viac sa nedalo. Koniec oficiálneho programu, bol pokračovaním neoficiálneho programu, ktorý deti baví taktiež neskutočne. Behali, skákali, kričali a ešte všetko možné, až to vyzeralo ako vo veľkom hlučnom mravenisku. Zdá sa, že nikomu sa nechcelo ísť ani domov, veď na veži bilo večerných sedem, keď zostalo ticho a prázdno. V srdci však pocit, že sa do dušičiek detí znovu zapísal ďalší riadok vzťahu k Bohu a k cirkvi.

Buď Ti vďaka a chvála, Otče náš, že sú deti a rodičia, ktorí Ťa chcú poznať a majú Ťa radi a vďaka za pracovníkov z Tvojej vinice, ktorý vedia, ako o tom všetkom týmto špuntom zvestovať. Amen!

Poďakovanie:
- rodičom - mamičkám, že myslia na veci Božie a nutnosť privádzať dietky k Pánovi
- bratovi presbyterovi M. Hvizdovi za maľované obrázky k biblickému príbehu
- Jankovi a Katke za pomoc pri animácii a príprave
- sestre Janke za tortu a fotografovanie
- tete kostolníčke za fajnoty
- sestre farárke Lucke za prípravu celej besiedky
- prítomným mamičkám za pomoc a dozor
- všetkým, ktorí tento druh práce s deťmi podporujú, zaujímajú sa, pýtajú sa, núkajú sa do služby....

(pripravili J. Petrovič a R.Dovala.)
Fotogaléria