Nemá zásluhy ten, kto nemá šťastia.

(Jonáš Záborský)

Detská besiedka - poďme za Ježišom! - Ježiš priateľ detí, Mt 19,13-15

Pán Ježiš Kristus sa narodil v Betleheme pred mnohými rokmi. Veríme, že bol Boží syn, poslal Ho Boh na tento svet. Pán Ježiš bol tiež malé dieťa, bol ako všetky deti a Jeho pozemskí rodičia, Mária a Jozef sa z neho veľmi tešili a starali sa o Neho ako najlepšie vedeli. Bol pre nich vzácnym darom pre život, presne tak, ako sú všetky deti rodičom.

Pán Ježiš sa hrával ako ostatní. Stretával sa so svojimi rovesníkmi. Bol dobré dieťa a nikdy nikomu neubližoval, ani nerobil zle, nebol nezbedník. Práveže naopak, všetci vždy boli prekvapení nad Jeho veľkou múdrosťou a dobrotou. Myslíme, že Jeho kamaráti Ho mali radi presne tak, ako mal rád aj On ich.

Ježiš mal rád aj svojich rodičov. Keď vyrástol stal sa tesárom, podľa svojho pozemského otca Jozefa, aj on bol tesár. Ježiš sa vyučil tomuto remeslu a pomáhal Jozefovi v dielni. Vieme, že pomáhať rodičom je veľmi potrebné. Oni boli iste chudobní a museli veľa pracovať, aby mali všetko, čo potrebujú pre život. Avšak Boh ich žehnal a ich práca nebola márna. Chceli by ste aj vy deti byť tým, čo sú vaši rodičia?

Nadišiel však čas, keď Ježiš musel začať robiť to najdôležitejšie kvôli čomu sa narodil. Prišiel čas Jeho vystúpenia pred ľuďmi, teda, že začal chodiť po mestách a dedinách, vyvolil si učeníkov a zvestoval evanjelium, kázal o Bohu a o tom, aké je Božie kráľovstvo a ako máme žiť. Robil i mnohé divy, uzdravoval, kriesil mŕtvych, utíšil búrku, premenil vodu na víno a urobil mnoho ďalších výnimočných vecí. Ľudia mohli z Jeho slov a skutkov poznať, že On je naozaj Ten Boží, že On je Spasiteľ.

Za Pánom Ježišom chodil veľký zástup. Vždy s Ním bolo veľa ľudí, ktorí sa o Neho zaujímali. Prichádzali za Ním k rozhovorom aj mamičky s ich deťmi. Robili veľmi dobre, veď detičky potrebujú byť blízko Ježiša už od malička. Tieto deti a ich mamy mali jedinečnú možnosť prichádzať k Ježišovi a robili to, čo považovali za dobré a správne. Mamičky cítili, že Ježiš je niekto výnimočný a prinesie ich deťom požehnanie života. Pána Ježiša potrebujeme aj dnes a aj dnes hoci trochu iným spôsobom, stále je možno k Nemu prichádzať. Viete ako?

Ježiš bral deti na ruky, žehnal ich, skladal na ne ruky, modlil sa s nimi, učil ich, rozprával im o Bohu. Deti to veľmi zaujímalo a boli pri Ňom spokojné a šťastné. To, čo sa od Ježiša naučili nezabudli na celý život a zostalo im to do smrti. Bolo to veľmi dobré, pekné a prospešné pre všetkých.

Keď Ježišovi učeníci videli, že mamičky s deťmi prichádzajú vo veľkom počte a že aj detí je dosť a že tie deti sú deti, teda, že niekedy sa správali neposlušne, začali mamičkám dohovárať, aby neprichádzali za Ježišom. Hovorili im, nechodievajte za nami, obťažuje nás to, čo je veľa, to je veľa, deti sú ešte malé, robia zle a aj tak ničomu nerozumejú. Takto rozmýšľali učeníci. Nezdalo sa im vhodné, aby toľko detí prichádzalo za Pánom Ježišom. Mysleli si, že deti sú maličké pre všetko to, čo Ježiš konal i hovoril. Mýlili sa.

Pán Ježiš, keď si všimol, čo robia a hovoria Jeho učeníci, karhal ich a napomenul ich slovami: „ Dovoľte dietkam prichádzať ku Mne, lebo takýchto je kráľovstvo nebeské.“ Boli to veľmi dôležité a všetko meniace slová. Pán Ježiš vyzdvihol dietky nad všetko a nad všetkých.

Deťom patrí kráľovstvo nebeské. Pán Boh si vás veľmi váži a miluje vás deti. Prijíma a objíma vás. Nezabúdajte na to. Tak, ako Boh miloval všetky tie detičky v dávnej dobe, miluje aj vás.

Tak, ako voľakedy, tak aj dnes Pán Ježiš môže udeliť svoje požehnanie, svoju milosť, vedie nás svojou ochrannou rukou. On je dobrý.

Pán Ježiš chce, aby sme sa vo viere v neho raz všetci dostali do jeho kráľovstva, do nebíčka, do toho Božieho sveta, ktorý je pre nás ľudí pripravení, keď raz z tohto sveta budeme musieť odísť. Nech nás Pán žehná. Amen.