Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.

(Henryk Sienkiewicz)

BISKUP ThDr. h. c. Andrej Ľudovít KATINA (1909 - 1968)

(Niekoľko úryvkov zo životopisu)

„Bolo by určite výrazom vďačnej piety urobiť zoznam všetkých Katinových článkov, úvah, pojednaní, básní, noviel a románov...“

„Tak, ako na nočnej oblohe nežiari len Polárka, či Veľký voz, ale aj nespočetné množstvo iných malých hviezdičiek, bez ktorých by naplno nevynikla jej pestrosť a krása, podobne aj mozaika slovenskej literatúry nemôže byť úplná bez malých, mnohokrát nepoznaných a zabudnutých autorov. Ich diela nedosahujú úrovne majstrov pera, tiež však patria do literárnej klenotnice nášho národa a zaslúžia si pozornosť !"

Pochádzal zo Zvolena, kde sa narodil 4. februára 1909 v chudobnej rodine kovorobotníka Ondreja Katinu a matky Kataríny ako jedno z ich 3 detí. Ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium vo Zvolene, teologické štúdium absolvoval v Bratislave (3 roky) a vo Viedni (1 rok). Po ordinácii 25. júna 1933 v Bratislave pôsobil ako kaplán v rodnom meste, od 1.4.1935 ako farár v Badíne, od 1.6.1946 až do svojej smrti v októbri 1968 v artikulárnom zbore v Hronseku. V roku 1952 sa stal biskupom Západného dištriktu a v tejto hodnosti zostal celých 16 rokov až do svojej smrti po tragickej automobilovej nehode.

Od svojich študentských čias sa činil aj literárne. Napísal niekoľko väčších i menších prác s vnútromisijnou tematikou, písal básne, romány aj divadelné hry. Pracoval v redakcii Nového rodu, dlhé roky ako zodpovedný redaktor Evanjelického posla spod Tatier a Tranovského kalendára, bol predsedom edičnej rady cirkvi. Z jeho literárnych diel spomeňme aspoň niektoré:

• básnická zbierka Ozveny času /1932/,
• divadelná dráma Magnát Fekete podľa novely T. Vansovej Kliatba /1933/,
• román Zachránená rodina (1940),
• historický román Slnečné ráno (1941),
• zbierka humoristických čŕt Z drevených chalúp (1944),
• novela Panstvo (1946),
• spomienková práca Drevený artikulárny kostol v Hronseku (1949).

Okrem toho napísal nespočetné (a doteraz nezmapované) množstvo novinových článkov, úvah, čŕt, besedníc, komentárov, ale aj noviel a poviedok, roztrúsených v množstve časopisov za niekoľko desaťročí aj pod pseudonymom Podlipný.

Z teologických prác treba vyzdvihnúť jeho pojednanie „Problém zla u Hviezdoslava“, uverejnené v časopise Služba. Je to štúdia vychádzajúca z dokonalého poznania Hviezdoslavovho diela a ďalších filozoficky-náboženských diel. Rozoberá najmä Hviezdoslavovu báseň Kain a na nej analyzuje problém zla. Katina sa venoval aj kázňovej tvorbe a pripravil postilu z prác viacerých farárov. Túto rozsiahlu a náročnú prácu už nestihol dokončiť a vydať. Preložil a vydal Lutherov Malý katechizmus (1. vydanie 1954, 2. vydanie 1958 a 3. vydanie 1968). Zostavil a vydal zbierku veršovaných modlitieb Malý modlitebník. Knižočka si našla veľký ohlas a vyšla v 3. vydaniach. Katina stál v začiatkoch príprav nového spevníka v slovenčine. Ako predseda Edičnej rady Tranoscia práve on robil nutné prípravy na jeho vydanie, zhromažďoval materiál a spolu s prof. Dr. J. Petríkom redigoval začiatočné práce. Len náhla smrť mu znemožnila pokračovať v tomto veľkom diele.

Jeho cirkevné práce a ekumenické úsilie našli výrazné ocenenie, keď mu evanjelická teologická fakulta v Budapešti udelila v roku 1956 čestný doktorát teológie.

S manželkou Elenou vychovali dve dcéry.

Zomrel krátkou pred dosiahnutím svoje šesťdesiatky – 23. októbra 1968. /Desať dní po automobilovej nehode, ktorá sa stala pri jeho návrate z posviacky chrámu v Turej Lúke./