Boh má prácu pre každého človeka.

(Ernest Hemingway)

Zborový deň - 14.11.2018

Deň sviatočný – nedeľa.

Dvere do chrámu otvorené dokorán, tak ako pred 152. rokmi.

14.októbra 2018, ďakujeme tým, ktorí svojimi rukami s požehnaním Pána Boha vytvorili dielo, ktorého posvätenie si v sviatočnú nedeľu pripomíname. My, potomkovia sme vytvorili bohumilé spoločenstvo, v ktorom ďakujeme predkom za prekrásny chrám.

Deň, prežiarený slnkom bol predurčený k tomu, aby tento zborový deň ukázal na potrebu byť spolu, porozprávať sa, spolu zdieľať radosť aj smútok.

Prekrásny bol aj moment, keď si rodičia, krstní a starí rodičia odniesli z chrámu maličkého kresťana po krste svätom. Prekrásny dôkaz životaschopnosti cirkevného zboru..

A spoločné chvíle nadobúdajú veselú podobu, keď po slávnostných službách Božích, pre potešenie pri spoločnom obede zahrajú Juraj Majerský a Tibor Nôžka. Dudlavý zvuk fujary a jasný hlas heligónky pozdvihnú náladu všetkých.

Mozgové závity intenzívne pracovali pri vedomostnom kvíze o obci Badín, ktorý pripravil Janko Petrovič. Bolo to super a vyhral každý. Naše deti boli ako rozkvitnuté kvety na jar, keď behali po farskej záhrade, kde boli pre nich pripravené Evkou Surkošovou a Jankom Maruškinom aktivity, ktoré ich zobudili k fantastickej aktivite.

Pán farár Michal Zajden z Radvane svojou prednáškou Vznik samostatnej Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. v roku 1919 určite pozdvihol sebavedomie a hrdosť súčasných evanjelikov, keď poukázal ako ťažko sa tvorila slovenská evanjelická cirkev v časoch ťažkej maďarizácie. A že pán farár veľmi zaujal svedčí aj fakt, že prednáška vyvolala diskusiu a aj doplnenia pamätníkov.

Spevokol Cirkevného zboru Poniky má ako spoločný znak červenú stužku. Umiestnená je na srdci. A speváci tak aj spievali. Od srdca, s chuťou. Mali sme krásny umelecký zážitok.

Vyvrcholením programu zborového dňa bolo divadelné predstavenie jedného herca Des Jana, alias Vladimíra Špureka, s hrou Božská komédia. Videli sme to, čo sme prežívali v minulosti, ale aj v súčasnosti, a veru nielen úsmev okrášlil tvár, ale aj zadumanie mnohých zastrel zrak, keď si spomenul čo bolo a je.

Čo bolo najdôležitejšie z celého výborného predstavenia: „Len Boh koná veľké veci a len on je naša istota.“