"Ďakujem pán farár, že si mi vysvetlil o slniečku!" Je na týchto slovách niečo zvláštne? Možno sa vám ani nemusí zdať. Pokiaľ by ste však poznali podrobnosti, kto a kedy ich povedal, vážili by ste si ich a boli by ste z týchto slov úplne "happy", tak ako som bol ja. Pán Boh nás dokáže povdzbudiť a pozitívne prekvapiť celkom neočakávaným spôsobom. Malý chlapček z besiedky, bez hlbších koreňov duchovnosti či viery v rodine, dosť nezbedný a zdanlivo nie celkom zainteresovaný do diania... a práve z úst takéhoto dieťatka zazneli tieto slová, ktoré pre mňa boli naozaj spontánnou odmenou za všetku psychickú námahu, ktorú treba vynaložiť na jedno stretnutie Detskej besiedky-poďme za Ježišom.

Druhou zvláštnosťou týchto slov je samotné slovo vďaky, lebo dnes už mládež a deti vedia za máločo poďakovať a všetko sa berie ako samozrejmosť.

Spontánna a úprimná vďaka z čistého srdca poteší každého. Aj my, ak Pánu Bohu ďakujeme musíme mu ďakovať spontánne, úprimne a z čistého srdca, akoby zo srdca jednoduchého dieťaťa. Aj za úrody, ktoré nám vydala zem, za Božie požehnanie, ktorým sme obdarení, za to všetko treba takto ďakovať. Ale k tomu sa nedá prinútiť, to človek musí v sebe cítiť, musí s tým žiť. Boh sa vždy znovu poteší, pokiaľ to môžeme týmto spôsobom povedať, vždy sa poteší našej vďake zo srdca. Musíme celkom všetci chápať, že náš život je priamo závislý na Bohu, na Božom riadení, vedení, milosti a láske. Boh všetko stvoril, áno aj to slniečko, o ktorom bolo treba vysvetliť.

Vysvetľujme si prosím ľudia tohto sveta, kresťania, že treba žiť úprimnou vďakou a úctou voči Bohu! Vysvetľujme si, že "Zem vydala svoju úrodu: požehnáva nás, náš Boh!" Vďaka je jediná, ale úplne postačujúca odmena za všetku starostlivosť, ktorá ako som už nazančil predtým, poteší aj Najvyššieho!