V lete sme boli s mládežou pri Herlianskom gejzíre na východnom Slovensku. Prišli sme hodinku pred predpokladaným časom ďalšej erupcie. Gejzír sa prejavuje každých 36 až 38 hodín. Čakali sme, čakali sme a spolu s nami desiatky ďalších ľudí. Každú chvíľu to malo byť. Lenže my sme čakali oveľa dlhšie, prešlo pár hodín. Desiatky ľudí odišli. Tí najtrpezlivejší sme už vedeli, že gejzír má nejaký problém, že už mal dávno eruptovať a on nič. Robil si z nás srandu. Po takmer 6 hodinách meškania, unavení a zničení i znechutení sme nasadli do aút rozhodnutí, že odchádzame. Lenže práve vtedy sa začalo niečo diať. Kamarát nás zavolal naspäť ku gejzíru. Dočkali sme sa! Videli sme erupciu Herlianskeho gejzíru, európskeho unikátu. Hoci sme toho mali dosť, potešilo nás, že sme napokon predsa nečakali toľko hodín unavení a hladní márne. Čo ma desilo cestou domov bola myšlienka, že stačilo tak málo a bol by nám tento zážitok unikol. Keby sme boli odišli len pár minút skôr, nevideli by sme to, kvôli čomu sme strávili celý večer v čakaní.

Podobnú situáciu, hoci iste oveľa závažnejšiu predkladá aj Pán Ježiš v podobenstve o 10 pannách. Aj tie čakali. Čakali všetky, dlho, ženích meškal a v čase, keď bolo treba vyjsť ženíchovi naproti, museli si tie nerozumné v počte 5 ísť kúpiť olej do lámp. Odišli v najnevhodnejšom čase. Stratili príležitosť ísť na svadbu.

To je podobenstvo, ktorým chcel Pán Ježiš pripomenúť ako to v živote chodí, ako a čo sa môže stať, keď nebudeme pripravení na čakanie dostatočne, keď nebudeme trpezliví nadmieru, keď opomenieme dôležité, keď nám cieľ unikne len o vlások, keď nebudeme mať vieru až do konca. Premýšľajme preto, či sme pripravení dostatočne na čakanie, či sme pripravení na príchod, či máme trpezlivosť, ale aj vieru, či máme lampy aj olej v zásobe.

Čakanie prináša buď sklamanie alebo radosť a odmenu. Som rád, že sme v Herľanoch vydržali a verím, že vydržíme aj v tom ostatnom. Boh nám žehnaj.

Vďaka Pane za uplynulý cirkevný rok, v ktorom si nás v mnohom požehnal. Amen.