Pravica a ľavica. Naše dve ruky. Jednou píšeme, jeme, zručnejšie pracujeme. Druhou...tá druhá robí všetko to, čo nestíha prvá. Pravica a ľavica je však aj delenie politických názorov alebo politikov. Stále to počúvame dookola, pravica, ľavica, pravicové a ľavicové smerovanie. Nezmysly! Lenže v živote je to však tak, že vždy musíme ísť nejakým smerom a hlavne na križovatkách sa rozhodovať, či vpravo či vľavo. Stále sa treba niekam zaradiť. Zaradiť sa je teda jednak možnosť, jednak nutnosť.

Voľakedy dávno, a možno sa to robí aj dnes, pastieri triedili ovce a kozly. Také bežné pastierske triedenie, delenie. Ovce na jednu, kozly na druhú stranu. Vpravo a vľavo. Pán Ježiš poznal tento spôsob pastierskej práce a preto použil tento bežný obraz života v Izraeli, aby priblížil situáciu, keď príde posledný súd a ľudia budú rozdelení na tých, čo pôjdu do večného zatratenia a na tých, čo prijmú dedičstvo Otca pripravené od stvorenia sveta. „ Poďte požehnaní môjho Otca...!“ Ale tiež: „ Odíďte odo mňa zlorečení, do večného ohňa...“.

Sú to vážne slová a vážne veci a nijako sa nedajú zľahčovať. Je to zvesť o súde, ktorá sa dotýka všetkých bez výnimky. Byť vpravo a byť vľavo tu už nie je len o časnej politickej orientácii, to už nie je len o názoroch, ba ani o rozhodnutí na križovatke, je to o zásadnom rozhodnutí života, ktorého dôsledky prekračujú hranice tohto sveta. Je to o rozhodnutí žiť vieru v Krista, stretať Krista v blížnom a núdznom, hľadať cesty žitia, ktoré ma nevzďaľujú od Boha a duchovných hodnôt, ale skôr naopak. Znamená to vierou sa spoľahnúť na Krista, ktorý triedi, delí a rozhoduje, ktorý súdi.

Otázkou je, koľkým ľuďom na tomto záleží? Koľkým záleží či budú vpravo alebo vľavo. Zatiaľ ešte väčšina z nás žije tak, akoby posledný súd ani nemal byť. Zatiaľ ešte väčšina z nás rozmýšľa len povrchne „vľavo a vpravo“ a pritom netreba zabudnúť, že sa dá ísť aj hore, aj dole. Daj nám Pane silu urobiť niečo pre Teba. Amen.