Pane, neprosím o nevšedný zázrak, ale o silu prijať všedný deň.

(Antoine de Saint-Exupéry)

Detský biblický tábor CZ ECAV Badín Osrblie - 3 vody august 2012

           Fotogaléria Fotogaléria

V zalesnenej doline pod masívom Ľubietovského Vepra v lokalite Tri Vody pri obci Osrblie stojí jedna z najstarších vysokých pecí v Uhorsku. Postavená bola v roku 1795. Vo vysokej peci, ktorá ako palivo používala drevené uhlie, sa vyrábalo surové železo. V železiarni na Troch Vodách odlievali rúry, kachle, železný riad ako aj delové gule. V rokoch 1867 až 1868 celý komplex zmodernizovali a prestavali na vyššiu kapacitu. Železiareň v roku 1882 vyhorela a neskôr ju rozobrali. Časť pece sa našťastie zachovala a jej 8,5 m vysoký plášť zakonzervovali.

Toľko z histórie lokality Tri Vody, kde sa 12. 8. 2012 začal detský biblický tábor evanjelického zboru Badín a trval až do 17.8.2012.

Výlet vláčikom a lesnícky skanzen Vydrovo, športová olympiáda, orientačný beh, "majstrovstvá Slovenska" v lukostreľbe, opekačka, karneval... Boli najčastejšie deťmi spomínané aktivity v ankete o najzaujímavejšiu aktivitu, ktorá sa im počas tábora najviac páčila. Samozrejme - keď sme práve olympijsky nešportovali, orientačne nebehali a nerobili inú neplechu– sme sa venovali aj iným, vážnejším témam. Hlavnou myšlienkou a témou biblického tábora bol strom a všetkom o ňom – „ Boží strom- rastieme v Božej láske“.

Slovom nás spevádzal brat farár Roman Dovala. Strom vyrastie zo semienka. Ten kto nájde najprv hľadá. Na vychádzke do lesa v blízkom okolí sme hľadali rôzne listy rôznych stromov, rôzne semienka, ktoré sme si potom aj zasadili do vlastnoručne vyrobených a podľa vlastnej fantázie vymaľovaných črepníčkov z modelovacej hliny. Naučili sme sa, že tak ako semienko pre svoj rast potrebuje teplo, svetlo, vlahu tak aj my potrebujeme Slovo Božie, modlitbu a Božiu lásku. Ak sa budeme o zasadené semienko dobre starať, vyrastie nám z neho stromček a bude dávať dobré ovocie. O to by sme sa mali snažiť aj my, rásť v Božej láske a dávať dobré ovocie, aby sme raz, keď príde koniec nášej púti tu na zemi, mohli byť presadení do Božej záhrady.

Stromy sme si vlastnoručne nakreslili aj na tričká, malé stromčeky sme si vyrobili aj z drôtu. Ovocie rôzneho druhu si deti domov odniesli vo forme magnetiek, ktoré si tiež mohli ľubovoľne vyfarbiť.

Samozrejme okrem výkladu z Písma a ručných prác nechýbal ani výlet a šport. Výlet parnou lokomotívou do Vydrova a do Lesníckeho skanzena vo Vydrove zapasoval k téme tábora. Na poznávacích tabuliach sme si mohli prečítať a dozvedieť sa rôzne zaujímavosti, týkajúce sa našich slovenských lesov – len nie som si istá, či to niekto naozaj aj čítal :-). Komu bol výlet málo mohol sa ešte včer vyblázniť na karnevale, kde sa prestriedalo mnoho masiek od lesného ducha, cez mačičky a psíkov, čarodejnicu, Jacka Sparrowa až po živý terč. Terč a lukostreľba bola jedna z aktivít, ktorá sa akosi opakovala každý deň. Vystreliť si mohol každý. Nie jeden z druhého ale šípom z luku na terč. Luk, šípy a terč si aj tak najlepšie rozumeli s Majom, ktorý mal zároveň celú túto atrakciu pod palcom.

Počasie nám, dá sa povedať, počas celého tábora prialo. Deti sa mohli vyšantiť na čerstvom vzduchu koľko chceli. Akurát sa muselo rozpršať práve vo chvíli, keď Katka s Paľkom pripravili dráhu orientačného behu. A pršalo, a pršalo, a pršalo... Takmer celé popoludnie. Kým pršalo, krátili sme si chvúľu maľovaním tričiek. Nakoniec sa predsa len počasie trochu umúdrilo a orientačný beh sa mohlo začať. Deti si mohli zaskákať na švihadle, hádzať šiškou, pohojdať sa na konári, vyrobiť z konárikov kríž a všeličo iné...všetko však v drsných podmienkach lesa a strmého kopca.

Keď sme už boli v lese, akí by sme to boli zálesáci, keby sme sa nepokúsili o zapálenie ohňa bez pomoci zápaliek. Takmer sa to chlapcom pod vedením skúseného zálesáka Maja aj podarilo, už to vraj aj riadne začalo dymiť, ale nakoniec predsa len došlo na tie zápalky a opekačka mohla začať.

Opekačka sa vydarila. Ak sa náhodou niekto prejedol mohol to na druhý deň kvalitne vyšportovať na športovej olmypiáde, ktorá mala až 9 disciplín. Preťahovanie lanom, skákanie vo vreci, hľadanie loptičiek "slepou húsenicou", triafanie do plechoviek, fúrik, beh po vyznačenej trase s pinpongovou loptičku na pinpongovej pálke, alebo aj s vajíčkom, ktoré padalo a padalo.... Víťazi boli samozrjeme odmenení sladkou medailou. Chutila všetkým. O realizáciu Olympijských hier sa postarali Katka, Paľo a Ondrej.

Počasie nám nevyšlo ešte raz – na súťaži hádzadiel bolo veľmi veterno. Škoda. Ale deti sa samozrejme mohli hrať s hádzadielkami neskôr, keď sa vietor utíšil.

V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na veveričky, ktoré nás sprevádzali celým táborom. Neboli to obyčajné veveričky. Toto boli veveričky pobožnosti, múdrosti, čistoty, dobrých skutkov, odvahy a športu. Deti, ktoré získali počas tábora najviac veveričiek, boli na záver tábora odmenené peknými cenami.

Veveričky varenia sme nerozdávali, ale keby áno, určite by si ich zaslúžila manželka brata farára Lucka Dovalová a Majo. Postarali sa nám o skvelé obedy a večere. V neposlednom rade aj Paľko za prípravu raňajok.

Tak ako všetko má svoj začiatok aj koniec, aj náš tábor sa raz musel skončiť. Myslím si, že každý odchádzal s kopou krásnych zážitkov a pekných spomienok a naplnený nielen telesne, ale hlavne duchovne. Vďaka Pánu za milosť a vedenie.

Daniela Kozová