To, čo považuješ za problém, je dar, ktorý máš vyriešiť.

(Ludwig Wittgenstein)

Spoveď a Večera Pánova pre chorých a starých - 13.4.2014 - Kvetná nedeľa

Fotogaléria Fotogaléria

V každom cirkevnom zbore sú ľudia, ktorí dlhé roky pravidelne navštevovali služby Božie, s dôverou prichádzali do spoločenstva a s túžbou žiť ako Božie dietky z neho vychádzali, podľa toho, čo im v chráme bolo zvestované. Avšak, roky donesú zvyčajne nemoci, stratu sily a pravidelné nedeľné boholsužby sa stanú ťažkým cieľom, ktorý zdravie a iné okolnosti zabraňujú dosiahnuť. A tak je možnosť, počúvať služby Božie v rádiu, v televízii, prečítať si cirkevnú tlač, Bibliu. To všetko je veľmi vzácne. Ale spoločenstvo nenahradí.

Aj preto sme sa po vzore iných cirkevných zborov rozhodli tento rok na Kvetnú nedeľu pripraviť stretnutie v chráme pre starších a dlhodobo chorých, ktorí sú aspoň máličko mobilní a formou pozvánok, osobným oslovením rodiny sme pozvali na nedeľné popoludnie do nášho chrámu sestry a bratov, ktorí pred Veľkou nocou túžili mať spoločenstvo v milovanom chráme a tiež vyznať hriechy a prijať sviatosť Večere Pánovej.

Potešili sme sa účasti, potešili sme sa, že prišla väčšina pozvaných a že s nimi prišli aj dcéry, synovia, vnučky, vnukovia. Bolo to veľmi milé a iste aj tí mladší si mohli niečo uvedomiť.

Zaspievali sme piesne, zaznela zvesť slova Božieho o Šimonovi Cyrenejskom, ktorý niesol Ježišovi kríž, nasledovala spoveď a Večera Pánova. Tí, ktorí vládali prešli k oltáru, tí, ktorí nemohli zostali na stoličke pred oltárom alebo v lavici. Ba nemuseli ani vstávať, stále hore dole podľa liturgického poriadku. Snažili sme sa v rámci organizácie celého diania vyjsť čo najviac v ústrety, aby to nebolo telesne zaťažujúce, ale hlavne, aby všetko dianie slúžilo k občerstveniu duše. Ľahký úsmev stareniek, či slzička vďaky bola pre nás akoby odkazom, že sme organizáciou tohto stretnutia neurobili krok vedľa, ale že sme naopak niekoho naozaj potešili a povzdbudili vo viere k neseniu ďalších bremien žitia, ale hlavne životu s Pánom, ktorý neopúšťa ani v starobe a nemoci.

Po skončení programu v chráme sme sa pomaličky presunuli na faru, kde nás na stole čakal fajný krémeš a kde sa dalo ešte chvíľu porozprávať.

V žalme 71 sa píše:

"Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam. Tvoja moc a Tvoja spravodlivosť siaha do výšin, Bože, ktorý si veľké veci vykonal; kto Ti je podobný, Bože?"

Nuž teda, nech Pán stojí i naďalej pri týchto našich blížnych a žehná im a podľa svojej vôle prisporí im síl, zdravia i dní žitia.

Roman Dovala