Najlepším spôsobom ako spoznať Boha je milovať čo najviac vecí.

(Vincent van Gogh)

Semfest 2012

Výlet mládeže, 5.-8.7.2012 - Záriečie            Fotogaléria Fotogaléria

Dve svedectvá, dve vyznania, dva reporty o našej( mládež cz ecav badín) účasti na Semfeste 2012

No... takže týmito pár vetami by som chcela napísať niečo o Semfeste, ktorý sa konal od 5. – 8.7. 2012 v Záriečí a ktorého sme sa zúčastnili aj my, ev. mládež z Badína. Hneď, keď nás Pán farár pozval na tento festival, očakávala som, že tam bude asi dobre...veď predsa p.f. nás nepozýva na zlé akcie. Teraz je to už za nami a chcem povedať, že bolo tam výborne...ťažko hľadať slová...jednoducho... super spoločenstvo, celkovo, ale aj naše, keď sme sa držali príkazu nebyť spolu, ale čím viac rozdelení, to sa nám dosť darilo, potom noví kamaráti.Hrali aj super kapely a vôbec celý program sa mi páčil. Prežili sme kopec zábavy. Ale aj chvíle, keď sme sa modlili a spievali piesne na oslavu Pána Boha boli krásne. Počasie bolo aj napriek pár búrkam v pohode, len „trochu“ horúce. Ešteže sa dalo schladiť napr. aj ľadovou drťou...a trochu nás schladila aj piatková búrka, ktorá narobila niektorým účastníkom Semfestu trochu problémy.

Ďakujem za štyri dni strávené na super mieste a nič by som na nich nemenila. Už teraz sa môžeme tešiť aj na budúci ročník a odporúčam aj ostaným, aby si to tiež vyskúšali a aby aj oni mohli stráviť super chvíle so super ľuďmi v super prostredí . Naozaj... vďaka. :)

                                                               Radka H.


Bol štvrtok, horúce letné popoludnie a my sme sa začali stretávať na vlakovej stanici vo Vlkanovej. Keď sa už zdalo že sme už všetci, skontrolovali sme či ešte niekto nechýba, pomodlili sa a onedlho už bolo počuť rinčanie nášho vlaku na koľajniciach. Cesta vlakom bola spočiatku príjemná. Každý bol plný očakávaní čo nám prinesie tento výlet a ako to bude celé vyzerať. Najzvedavejší však boli určite tí, ktorí sa na takúto akciu chystali po prvýkrát. Cesta ubiehala rýchlo. Ani sme sa nenazdali a už sme boli vo Vrútkach. Tam sme nastúpili na vlak do Púchova a odtiaľ sme sa už konečne dostali na miesto činu. Záriečie, malá, sympatická dedinka nachádzajúca sa v severozápadnej časti Slovenska.

Hneď pri príchode do areálu evanjelickej fary nás privítali dobrovoľníci. Každý dostal pásku na ruku, kľúčenku a program na celé 4 dni v ktorom si každý mohol prísť na svoje. Naše ďalšie kroky viedli do záhrady kde sme sa konečne zložili. Čakanie že by aspoň na chvíľu mohlo prestať piecť slnko bola asi márne, a tak sme sa unavení, odpadávajúc od horúčavy pustili do stavania stanov. Všetko však prebehlo hladko a tak už po chvíli sme si mohli vydýchnuť. Priestor záhrady sme obohatili o ďalších 5 stanov. Po oboznámení sa s okolitým prostredím nasledoval výklad o ceste k Bohu a po ňom večerný program ktorý pripadol na našich známych mládežníkov z Banskej Bystrice. Nasledoval ešte nejaký program a po ňom už konečne dlho očakávaný spánok.

Na druhý deň ráno sme sa prebudili do dusnej klímy našich stanov už od skorých ranných hodín. Spoločne sme sa naraňajkovali a potom si už každý išiel po svojom podľa toho, čo koho zaujímalo. Už od rána bol pripravený pestrý festivalový program. Koncerty gospelových kapiel, zaujímavé a poučné semináre v ktorých si určite každý našiel niečo pre seba. Na svoje si prišli aj nadšenci športu. Stolný tenis, kalčeto, bedminton...Najväčší úspech mal podľa mňa aj tak vodný futbal. Poobede sa uskutočnil turnaj v tomto netradičnom športe do ktorého sme nasadili dva tímy. Jeden dievčenský a jeden chlapčenský. Nám dievčatám sa veľmi nedarilo a vypadli sme už v prvom vylučovacom kole. Naopak šťastie prialo našim chlapcom, ktorí si medzi konkurenciou ďalších 15 tímov vybojovali pekné 3.miesto.Gratulujeme! Jedným z veľkých prínosov v horúčavách bol určite pubstan v ktorom podávali vynikajúcu ľadovú drť a asi aj preto sme sa tam zdržiavali tak často. Prišiel podvečer a s ním opäť téma dňa ktorá bola tentoraz o ceste s Bohom. Po ňom nasledoval opäť večerný program pripravený Bratislavou a premietanie Semfestnovín keď zrazu...silné blesky, hromy a neutíchajúci dážď narušili romantickú večernú idylku. Všade chaos, stres a panika..Asi nikto sa v tejto chvíli neodvážil ostať v stane a tak všetci našli bezpečné útočisko v miestnom útulnom kostolíku. Aj v takejto nepríjemnej situácii však organizácia nezlyhala a v kostole sa odohralo naozaj pútavé divadlo o Pilátovej žene a každý na chvíľu zabudol na to čo sa dialo vonku. Medzitým ako divadlo skončilo búrka utíchla a my sme sa do neskorých ranných hodín zabávali v pubstane hraním spoločenských hier spolu s našimi kamošmi z Hája.

V sobotu ráno naše prvé kroky viedli do miestnej samoobsluhy po nepríjemnom zážitku z predchádzajúceho dňa, pretože už nemali žiadne pečivo a tak sme sa museli uspokojiť s piškótami a s tým, čo nám ešte zostalo z domu. Pri pohľade na prehýnajúce sa poličky s pečivom nejednému z nás zažiarili očká. Nasledovali výdatné raňajky a po nich opäť koncerty kapiel a poučné semináre o falošných ukazovateľoch alebo o tom ako povedať to najdôležitejšie... O štvrtej už nasledoval pre niektorých dlho očakávaný koncert kapely Úzka cesta ktorá dvíhala ľudí z lavičiek a krv v žilách rozprúdila všetkým aj rapová formácia z názvom Regiment ktorá mala obrovský úspech. Večer opäť tradičný scenár. Veľmi dobre bol pripravený večerný program mládežníkmi z Košíc a po ňom kvalitné vystúpenie tanečného divadla ATAK bol naozaj dôstojným ukončením sobotňajšieho dňa. Zábava však pokračovala až do skorých ranných hodín koncertmi kapiel a hraním hier.

Nastala nedeľa, posledný deň Semfestu. Konečne domov do vlastných postelí, pomysleli si niektorí. Našli sa však aj takí ktorí by zostali ešte aspoň 2 dni. O pol desiatej nasledovali mládežnícke bohoslužby s Večerou Pánovou a s poďakovaním Pánu Bohu za naozaj vydarenú kresťanskú akciu. Pobalili sme sa, poskladali stany, rozlúčili sa a pobrali na dlhú cestu domov. Cesta vlakom ubehla rýchlo. V mysliach nám znela hymna celého Semfestu s názvom Kráčame po cestách. My sme však nekráčali ale viezli sme sa. Ani sme sa nenazdali a o chvíľu sme už boli vo Vlkanovej. Miesto kde sa všetko začalo aj skončilo. Boli to však nádherné dni strávené v spoločenstve mladých veriacich ľudí ale hlavne v spoločnosti Pána Boha. Ďakujem všetkým zúčastneným a už teraz sa teším na budúci rok.:)

                                                               Zuzka P.