Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.

(Matka Tereza)

Štedrovečerné služby Božie - 24.12.2013

Fotogaléria     kázeň slova Božieho

„Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou." Zj 3,20

"Klop, klop, klop..." ozýva sa nočnou hodinou. Klopanie na dvere... Dvere... Dvere, na ktoré márne klopali Mária v požehnanom stave spolu s Jozefom, keď hľadali útočište pred chladnou nocou. Dvere... Dvere do srdca človeka. Dvere do srdca človeka boli ústrednou témou scénky, ktorú napísal brat farár R. Dovala a spolu s manželkou nacvičili s deťmi z dorastu a besiedky. V programe sa predstavili aj tí najmenší, ktorí zaspievali nové detské pesničky - Plienočky, Prichádza k nám Mesiáš a Sláva na výsostiach.

Keby sme našli dvere do svojho srdca a mali by sme možnosť do neho vojsť, čo by sme za dverami našli? V pripravenej scénke sú dvere do srdca otvorené zlu, hriechu, nude, závisti, falošnosti, pretvárke, strachu... Úprimnej radosti z existencie samotného Boha a narodenia jeho jediného syna Ježiša Krista v srdci miesto nebolo. Je to naozaj tak? Keby sme našli dvere do svojho srdca a mohli by sme vojsť, čo by sme našli? Okrem iného aj lásku? Ak lásku tak len takú seba ľúbiacu alebo aj lásku k blížnemu, o akej nám hovorí sám Ježiš Kristus? Pán prichádza. Prichádza k nášmu srdcu, klope na jeho dvere, chce byť súčasťou nášho života.

Ako vnímame čas vianočný? Vnímame ho len ako nejakú tradíciu? Je to o výzdobe našich obydlí, v niektorých prípadoch až o prehnanej výzdobe, alebo príprave jedla? Alebo aj o prírpave našich sŕdc a radosti z príchodu Ježiša Krista, ktorý nám priniesol lásku. Aké miesto má v našom srdci Ježiš Kristus? Presne ten istý Ježiš Kristus, ktorého narodenie si v týchto dňoch pripomíname.

Daniela Kozová

created by picasa2html.com