Kamkoľvek prišiel apoštol Pavel, tam vznikla duchovná revolúcia. Kamkoľvek prídem ja, tam podávajú čaj.

(Charles H.Spurgeon)

Výprava Rysy 2013

           Fotogaléria

"lebo Bohu patria štíty zeme; On je preveľmi vyvýšený." Žalm 47

Posledné slnečné dni tohtoročnej jesene sa naša mládež rozhodla navštíviť pýchu Slovenska Vysoké Tatry. Spacák, turistické topánky, dobrá nálada. Všetko zbalené. Nadšení, odhodlaní,plní očakávania. Nočnú zastávku sme si spravili v Mengusovciach u brata farára Tibora. Nasledovali dlhé minúty rozmýšľania, zvažovania, presviedčania a plánovania našej tohtoročnej turistickej trasy. Aké veľké sústo vybrať pre náš turistický oddiel? Sme dostatočne pripravení dotknúť sa hôr? Zvolíme jednoduchú prechádzku okolo plesa? Prijali sme výzvu – Výprava Rysy 2013. V sobotu skoro ráno sme nasadli do áut a vydali za dobrodružstvom.

Na nohách ťažké turistické topánky, na chrbtoch batohy, na perách úsmev a v mysli slová Žalmu 47: "lebo Bohu patria štíty zeme; On je preveľmi vyvýšený."

Hodiny hlásia 8:30. Z našej východiskovej stanice Štrbské pleso kráčame vychádzkovým tempom k Popradskému plesu. Už v prvých metroch sa vytvorila skupinka dychtivých nadšencov Tatier, ktorý sa nedočkavo náhlia do cieľa. Križovatka. Krátka desiatová prestávka sa končí a my berieme svoje batohy späť na plecia. Niektorým z nás sa zdá batoh priveľmi ľahký,preto si dobrovoľne pribalia 15kilový náklad pre chatu a celou cestou sa tešia na svoju odmenu. Pokračujeme v stúpaní v smere tabuľky – Chata pod Rysmi. Nadšení, odhodlaní, plní očakávania. Cestu skalnatým turistickým chodníkom si spríjemňujeme zmysluplnými rozhovormi, občasným fotografovaním a neustálym obdivovaním dokonalej tatranskej kulisy. Tatranskú prírodu cítime aj na vlastnej koži. Preto popri neskutočne krásnom výhľade na Žabie plesá vyťahujeme z batohov efektné zimné doplnky. Pokračujeme v stúpaní, keď sa naše kroky náhle zastavia. Pred nami sa ukazuje neschodný terén. Zablúdili sme? Nie, ideme správnym smerom. Vysokohorská turistika si vyžaduje aj použitie rúk. Opatrne so zadržaným dychom kráčame po strmej stene skál, v čom nám pomáhajú kovové reťaze. Pokračujeme v stúpaní. Konečne sa pred nami ukáže Chata pod Rysmi, kde už našich nosičov čaká odmena – hrnček teplého čaju. Krátka obedná prestávka a po nej náročné rozhodnutie. Sme dostatočne pripravený dotknúť sa hôr ? Opäť berieme batohy na plecia a v tatranskom vetre a hmle postupujeme k cieľu našej cesty. Strmé skaly, silný vietor, šmykľavý sneh, obrovský strach, panika, ale hlavne vnútorný boj nevzdať sa tesne pred cieľom. Napriek týmto všetkým prekážkam sme sa dotkli hôr vo výške 2500 m.n.m.

Spiatočná cesta zradnou skalnatou tatranskou prírodou sa postupne menila na prechádzku po jesenne sfarbených tatranských chodníkoch. Desať hodinovú túru sme uzavreli dramatickým pochodom z Popradského plesa za svetla mesiaca a niekoľkých mobilov do našej východiskovej stanice. Nadšení, ale aj unavení sme opúšťali veľhory s myšlienkou, že Výprava Rysy 2013 bola úspešná a po dostatočne dlhej regenerácii sa náš turistický oddiel opäť vydá do hôr.

Keď sme večer okolo 21.30 vystupovali z áut v hlave prebehla spomienka na raňajšie slovo: "lebo Bohu patria štíty zeme; On je preveľmi vyvýšený." Tak je. Ale kus aj nám. Ďakujeme Pane! :)

Zuzka Hricová

created by picasa2html.com