Nemá zásluhy ten, kto nemá šťastia.

(Jonáš Záborský)

Z Božieho slova

Evanjelium podľa Jána 11, 25-44
"Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie,   26 a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?   27 Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.   28 A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa.   29 Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu;   30 Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti.   31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať.   32 Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.   33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený   34 riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa!   35 A Ježiš zaplakal.   36 Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval!   37 Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel?   38 Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom.   39 I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy.   40 Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?   41 Odvalili teda kameň [kde ležal ten mŕtvy], a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal.   42 Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal:   43 A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von!   44 I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde."

Je veľkou vzácnosťou, ak je Pán Ježiš naším životným priateľom, tak ako bol i priateľom tých, ktorí v Betánii žialili, teda Márie a Marty, ale i priateľom toho, ktorý umrel( Lazára).

On, Pán Ježiš prichádza k nám vtedy, keď je nám ťažko, aby nás posilnil. Pozná naše trápenia, spolu s nami vie i zaplakať. On sa prenesie i ponad naše výčitky a vie, že sme slabí, aby sme všetko zvládli a všetko pochopili. Ježiš má moc a vládu, On vzkriesený kriesi mŕtvych.

Pán Ježiš nás však učí, aby sme hlavne verili v slávu Božiu a nikdy nepochybovali o veciach, ktoré nám hovorí. On je „vzkriesenie aj život“ a preto ide s nami aj k hrobom našich blízkych, kde kladieme kytice a zapaľujeme sviece. Je tam s nami a my sa odovzdávame Jeho potešeniu, Jeho slovu, ktoré znie z večnosti ako pozvanie. Pozvanie k novému životu pre všetkých, ktorí nás predišli, na ktorých už len spomíname.

No a raz to pozvanie zaznie aj nám, ak budeme duchovne žiť na tomto svete a svieca našej viery bude horieť jasným plameňom.

Ďakujme Pánu Bohu, že aj v tomto čase pri spomienke na našich zosnulých nemusíme myslieť len na to, čo bolo, ale aj na to, čo bude. Amen.