Každý má svoje veci poručiť Bohu a čo Boh dá, to radostne upotrebiť a veci budúce Bohu do správy srdečne poručiť.
(Martin Luther)
Mládežníci zboru ECAV v Badíne, ktorých nezlákali všelijaké fašiangové veselice, ale dali prednosť pravidelným stretnutiam mládeže, neoľutovali. Pravidelná ale tentoraz netradičná. Dostali sme avízo, že máme prísť v niečom bielom a bavlnenom.
Čakal nás pripravený pokrm nielen duchovný, ale aj telesný. Duchovný pokrm si pre nás pripravil brat farár Roman Dovala. Už hneď pri vstupe do zborovej miestnosti sa vznášal obláčik vône z pečenia wafiel pod Mariánovým vedením. Na wafle si mohol každý dať lekvár podľa vlastného výberu nielen chuti, ale aj farby. Výber lekvárov bol bohatý - z červených ríbezlí, zo žltých sliviek, dokonca aj zo zeleného hrozna. Po duchovnom aj telesnom občerstvení sme sa pustili do rôznych hier a súťaží – remeselníci, stoličkový tanec a iné. Ako býva zvykom to najlepšie na koniec – disko. Aj so svetelnými efektmi a disko guľou. A prečo sme mali prísť v bielom? Lebo nechýbalo UV svetlo, pri ktorom je biela ešte belšia. Pre tých, ktorí z rôznych dôvodov neprišli v bielom, mal brat farár pripravené náhradné biele tričká. Zažiarili sme všetci. Vyšantili sme sa do sýtosti.
Aby toho nebolo naraz príliš veľa, okolo desiatej hodiny nočnej, plus-mínus dve hodiny, sme sa každý pobrali do svojich domov spať, aby sme ráno mohli vstať a ísť na služby Božie so začiatkom o desiatej hodine rannej.
Daniela Kozová