Ak má byť niekto spasený, musí v Krista uveriť, jeho slovo počuť a skutkom ho až do smrti plniť.

(Jan Hus)

Svadba, hostia, hostina – Evanjelium podľa Jána 2

Stretnutie mládeže - 19.1.2013

Milí mladí priatelia!

Svadby vždy boli veľkou rodinnou udalosťou. Neviem, či je to tak aj dnes, u väčšiny spoločnosti asi áno, ale predsa je to už trochu o inom, vzhľadom k faktu, že sa relativizuje aj samotný význam manželstva. Dnes žijú mnohé páry bez záväzku, na voľno, prežívajú všetky benefity spoločného života, ale nie sú spojení v manželstve. Okolie ich registruje ako pár, ale podľa zákona sú dvaja autonómne žijúci ľudia.

Tu treba priznať, že sobáš a svadba nie sú len formálnym aktom, zadosťučinenie zákonu, ale je to aj spoločenské podujatie, spojenie rodín, v ktorom sa utvára zväzok a akceptuje sa, že sa stávajú rodinou, že sú si blízkymi, že sú viac ako niekto iný.

Niekedy sa stáva, že sa mladí, ak už sa zoberú, urobia to takpovediac po tichosti. Príde Janko domov a povie rodičom-„som ženatý!“ Mame padne tanier a sánka, otec pokrúti očami spred TV a ďalej sleduje program. „Aspoň ušetríme. A koho si si vzal?“ –„ Petra!“ - Čože? Aj takto by to mohlo vyzerať alebo bude raz vyzerať. 

Sobáš i svadba majú teda veľký význam. Aj v dnešnej dobe a nemožno si myslieť, že je to zbytočnosť.

Predsa, ten silný rozmer a význam svadby z minulosti alebo aktuálne niektorých špecifických svetových oblastí, krajín a národov, tento sa do našej spoločnosti už asi ťažko vráti.

Ak sa prenesieme do čias Pána Ježiša Krista, nachádzame tu veľmi špecifickú orientálnu kultúru, židovskú.

Voľakedy sa vzťah muža a ženy nemohol uzavrieť bez súhlasu rodičov. Ani nebolo možné, aby muž a žena žili len tak. Za deti rozhodovali rodičia, čo iste nie je dobré, ale možno niekedy rodičia vedia rozhodnúť za dieťa lepšie ako keď sa v naivnej láske zahľadí sám chlapec do dievčaťa alebo dievča do chlapca. Ale to je už asi o inom. Naša kultúra je iná. V židovstve to bolo takto, teda, že zväzok bol otázkou rodiny a rodičov.

Poďme však k samotnému textu J 2. Konala sa svadba. Na tejto svadbe sa zúčastnil aj Pán Ježiš Kristus. Aj matka Mária a učeníci. Židovské svadby vraj trvali viac dní. Dokonca 7 dní či ešte viac. Zdroje sa v tomto údaji rozchádzajú. Za týchto okolností si vieme predstaviť, aké to bolo náročné, hostiť nejakých ľudí napr. sedem dní.

Povinnosťou ženícha bolo pripraviť hostinu. Hostiny boli o jedle a pití. Veľa sa jedlo a veľa sa pilo. Jedlá boli kvalitné a ako som sa dozvedel pekne cibuľové. Cibuľa je základ židovskej kuchyne. Pitie znamenalo hlavne alkohol- teda víno. Voda mala len v očistnú úlohu.

Svadobná hostina mohla krachnúť. Nemali víno. Krach hostiny pre nedostatok vína by bol veľkou hanbou, ale aj akýmsi svedectvom, že manželstvo nebude v poriadku. A navyše je tu aj rozmer hanby, neúcty voči hosťom. Predstavme si , že ženích príde k hosťom a povie: „ Došlo víno, ide sa domov!“ Alebo: „ Dajme si pohár vody! Však voda a víno, to je jedno!“ Nič také sa nemohlo stať!

Riešenie? Aké je riešenie situácie? V dnešnej dobe, by to nebol problém. Všade sú pbchody, aj nonstop prevádzky. Ale vtedy to nebolo asi tak jednoduché, ako dnes v reštike. Tam asi nebolo možné za pár chvíľ zohnať litre vína. Nevieme, ako mohli podceniť situáciu a nepripravili sa. Možno boli chudobní ľudia, nemali peniaze, ale stalo sa. Evanjelista Ján to píše ako hotovú vec. Nezaregistrovali to všetci, ale Mária to vedela. Možno bolo bližšia príbuzná alebo veľmi „všímavá“. Rýchle riešenie nebolo. Preto do diania vstúpil Ježiš. Zázrakom sa problém vyriešil.

A my sa teraz môžeme zamyslieť a pýtať sa: Je dobré mať Ježiša pri sebe?

Božia pomoc je jediná istota. Ľudia sa utiekajú k Bohu, keď je zle. Ale Pán Boh nechce, aby sme sa k Nemu utiekali len keď je zle, ale chce byť aj súčasťou našich životných radostí. Veľkých vecí nášho života. A preto nezabudnime prežívať veľké veci života vo viere. Bol by som nerád, ak by ste sa niekedy dali zviesť na zlé cesty a okolnosti vás privedú k tomu, že sa pôjdete sobášiť na úrad, že si nedáte pokrstiť deti, že budete žiť len tak na voľnej nohe. Aj iné veľké veci života, skúšky, maturity, získanie diplomov, ja neviem čo ešte, prežívajte vo viere, s radosťou viery a vďakou, že Boh je s vami a pri vás. A ak by ste mali niekedy pocit, že sa niečo úplne zvrtlo, že niečo zlé sa predivne obrátilo na dobré, nemyslite si, že to bola náhoda.

Ale tiež pozor! Nech Boh nie je sviatočným Bohom, teda Bohom, na ktorého si spomenieme len 5 krát za život!

Ježišova prítomnosť na svadbe sa vždy vysvetľuje aj ako potreba Božej prítomnosti v rodine, v manželstve, vo význame, že jeho prítomnosť je požehnaním.

Ďalšie, čo si chceme všimnúť z textu sú nádoby. „ Stáli tam nádoby podľa židovského zvyku očisťovania!“ Židovské náboženstvo je rituálne náboženstvo, plné predpisov, zvykov, povinností. Na tieto hľadíme zvrchu, lebo v nich nevidíme veľký zmysel. Pokladáme to za zväzovanie človeka v jeho slobode skrze nezmyslené predpisy. Je zrejmé, že sám Pán Ježiš nie raz porušil tieto zákonnícke pravidlá. Nájdu sa miesta v Písme.

Možno aj v našom živote je veľa zvykov. S niektorými ste sa stretli, s niektorými sa ešte len stretnete. Majú svoj význam. Niektoré sú iste aj užitočné, hoci iné sú bez pochýb prežité. Je na nás, aby sme v múdrosti dokázali rozpoznať potrebu zvykov a zvykovosti a hlavne, aby nám zvyk nebol nad lásku.

V tomto prípade sa zvyk naplnil novým obsahom. Bol užitočný. Nádoby mohli naplniť po okraj vodou a stal sa div. Preto sa asi netreba čudovať ľuďom, ktorí niektoré náboženské úkony robia zo zvyku. Nikdy nevieme, kedy príde chvíľa a zvyk sa naplní novým obsahom. Kedy nastane ten div. ( Zoberme si zvyk VP, kostol na Štedrý večer a podobne, krst ako zvyk....)

Poslednú časť príhovoru by som venoval, kratučkej správe o Máriinom vstupe do diania, keď oslovila Ježiša slovami: „ Nemajú vína!“ Pán Ježiš namiesto nami očakávaného: „ Tak, toto je moja chvíľa! Teraz ukážem svoju moc!“ , reagoval celkom ináč. Priam pre nás až zarážajúco. „ Žena, čo mňa a teba do toho! Ešte neprišla moja hodina!“ Prečo takto odpovedal? Nuž, ak by hneď reagoval a začal konať, pôsobilo by to akože je pod vplyvom svojej matky a robí to, čo chce ona. Niekedy sa to naozaj nedá. Ale v Ježišovom prípade treba vnímať aj rovinu osobitej božskej podstaty v Ňom, keď predsa nemôže Boh konať na základe toho, čo mu povie človek. Má sa to diať opačne.

Lenže tu je ešte jeden dôležitý rozmer. Pán Ježiš bol súčasťou spoločenstva. Primárnou Jeho úlohou nebolo, vstupovať do diania, nebol zodpovedný za to, čo sa dialo, nebol zodpovedný za to, že im chýbalo víno, nebol zodpovedný za program, to nebola Jeho úloha. Hostia nie sú primárne zodpovední za program. Tak to platilo aj v Ježišovom prípade. Avšak Pán Ježiš nezavrhol možnosť vstúpiť do diania, len ešte neprišiel čas. Netváril sa teda, že sa Ho to netýka.

Treba si nám povedať, že hoci nie primárne, predsa sme zodpovední a sme spolutvorcovia spoločenstva, kde prichádzame, kde sme pozvaní, kde ideme, či už je to svadba, hostina, krstiny, iná párty. Toto prosím registrujme!! Sme zodpovední a sme spolutvorcovia. Dobrí a konštruktívni hostia vedia urobiť super hostinu a zlí hostia všetko pokazia!

Dnes som čítal veľmi pekné slová: „ Otázka znela- máme vyhľadávať spoločenstvo? Odpoveď- nie vyhľadávať, ale vytvárať!“ A to je úžasná pravda v týchto slovách!! My máme vytvárať spoločenstvo! Teda, máme konať rôzne aktvity, podujatia, kde sa ľudia môžu zísť, nemáme sa báť spoločenstva a preto ja podporujem všetky aktivity a stretnutia ľudí pri zmysluplných cieľoch, okrem tých, kde jediným cieľom je ...... .

Vytvárať spoločenstvo však znamená, prv to, o čom sme hovorili skôr, teda niesť účasť na dianí, netváriť sa, že sem nepatrím. Viem, že sa opakujem, ale najdôležitejší posun nášho spoločenstva nastane vtedy, ak toto pochopíme a prebudíme sa! Je fajn, ak prídem, ale nemalo by to byť donekonečna- prídem, posedím, odídem!

„ Čo mňa a teba do toho?“ To je kostolný systém, kde ľudia prichádzajú často bez účasti na dianí. A tu nejde o zvyk, tu ide o prístup. Premýšľajme nad tým, čo znamená vytvárať spoločenstvo a ak sa nám to podarí správne pochopiť, premeníme vodu na víno, aby zábava mohla pokračovať bez prerušenia!

Nech nás teda Pán Boh vedie v svojej múdrosti, aby sme v Božej múdrosti mali úprimné a živé spoločenstvo s Pánom a hlavne medzi sebou. Pán nás žehnaj. Amen

( s použitím viacerých materiálov pripravil R. Dovala)