Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.

(Matka Tereza)

Zo života Dr. Martina Luthera

Rodičia Dr. Martina Luthera

Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v meste Eisleben v Nemecku.
Jeho rodičia sa volali Hans a Margareta. Otec bol baník, mama domáca pani.
Pokrstený bol hneď na druhý deň v miestnom kostole.

V rodine panovala jednoduchosť, zbožnosť, prísnosť, ale i úcta.
Luther mal rodičov rád a bol veľmi naviazaný na otca.
Luther napísal: "Mama ma raz trstenicou zbila do krvi, že som ukradol orech!" Pripomenul však, že to myslela dobre.

Otec chcel, aby jeho syn Martin mal dobré vzdelanie.
Všimli si, že Martin je nadaný chlapec a preto ho podľa možností podporovali.
Luther chodil do latinskej školy. Tam sa učili len latinčinu a cirkevné piesne.
Latinčina bola v tej dobe najdôležitejším jazykom pre ďalšie vzdelanie. Nesmeli prehovoriť nemecky. Za to hneď bola bitka. "Raz ma v škole za jediné ráno zbili trstenicou 15 krát pre nič za nič!", píše Luther v spomienkach.
Ako 18 ročný išiel študovať na univerzitu do mesta Erfurt.
Mal na výber 3 odbory: medicínu, právo a teológiu.
"Sám a dobrovoľne" na nariadenie svojho otca sa rozhodol pre právo.

Písal sa 2. júl 1505 a mladý študent Martin sa pešo a sám vracal do Erfurtu z návštevy rodičov. Zastihla ho hrozná, desivá búrka v lese. V jeho blízkosti udrel blesk. Mladý, 21 ročný nádejný právnik Martin urobil volal k svätej Anne o pomoc. Anna bola patrónkou baníkov. Ako dieťa katolíckej cirkvi nevolal k Bohu, ale k svätej Anne. Urobil sľub: "Pomôž svätá Anna a budem mníchom!""

O dva týždne po tejto udalosti zvolal priateľov na rozlúčkovú párty. Všetkým oznámil, čo ide urobiť. Mysleli si, že si robí žarty, lebo Luther bol veľký srandista. Všetci sa dobre bavili a smiali. Tentokrát to nebol žart.

Dr. Martin Luther ako mních

Podľa svojho sľubu vstúpil teda do augustiniánskeho kláštora. Oddal sa mníšskemu životu.
Bola to rana pod pás jeho otcovi. Ťažko pochopiť prečo to urobil.
Očami ďalšieho diania však chápeme viac. Bol to Boží plán s ním.

Martin hľadal v kláštore pokoj pre svoju rozrušenú dušu udalosťami posledných čias svojho života. Okrem hroznej búrky na stav jeho vnútra zapôsobil aj smrť jeho priateľa, ktorý bol zavraždený.
V kláštore dostal svoju celu, mníšsky odev a vlasy mu upravili podľa mníšskych spôsobov.
Poctivo si konal všetky svoje povinnosti, ba aj nad rámec. Chcel robiť ťažké práce. Veľa sa modlil a postil. Žobral pre potreby rádu. Všetko nielen v snahe byť dobrým mníchom,
ale aj v snahe dobrými skutkami získať Božiu priazeň.

Martin však pokoj nenachádzal. Vnútorne ho zožieral aj pokazený vzťah s otcom a výčitky, že ho zradil. Oveľa silnejší tlak išiel zo vzťahu s nebeským Otcom. Luther hľadal milostivého Boha. Cítil svoju veľkú hriešnosť a nevedel, čo s tým. Pochopil, že skutky, ktoré koná sú vždy málo či menej ako jeho hriechy.

Pomáhal mu predstavený kláštora Ján Staupitz. Poukázal mu na zvesť o Kristovi v Písme. Luther poctivo študoval Písmo a objavil pre seba dôležitú zvesť, ktorá mu jediná priniesla pokoj a ktorá bola aj ideovým základom neskoršieho reformačného hnutia. V roku 1507 sa stal kňazom, mohol vykonávať kňazské povinnosti. Pri Jeho prvej omši bol prítomný aj otec.

Následne bol vymenovaný za profesora na Univerzite vo Wittenbergu. Vo Wittenbergu bola nová malá Univerzita so 60 študentmi. Luther bral svoje poslanie vážne a zodpovedne. Nesmierne veľa študoval a pripravoval sa na prednášky.

Prišiel rok 1510 a Luther bol vyslaný do svätého mesta Rím. Na cestu sa tešil. Netušil koľko sklamania mu táto cesta prinesie. O Ríme Luther napísal: „ Ak je nejaké peklo, Rím je na ňom vystavený! Nik by neveril aké lotrovstvá, strašné hriechy a hanebnosti panujú v Ríme.“ Návšteva svätého mesta ho veľmi ovplyvnila.

Dr. Martin Luther ako kazateľ

Odpustková listina

Chrámové dvere

Stal sa doktorom teológie a pri promócii skladal prísahu, že Slovu Božiemu bude čistotne učiť poslucháčov a ako kazateľ Ho bude úprimne hlásať. Tohto sa snažil držať. Na verejné vystúpenie proti skazenosti cirkvi zďaleka nemyslel. Lenže dozrel čas i okolnosti a Dr. Martin Luther dôkladne poznajúci Písmo, vidiac celospoločenskú situáciu, ktorá nastala pri masívnom predávaní odpustkov nemohol mlčať. Predávanie odpustkov jarmočným spôsobom, za ktorým boli nie náboženské, ale len a len finančné záujmy pápeža, resp. aj zadĺženého nemeckého arcibiskupa Albrechta, pôsobilo zhubne na duchovnú morálku jednoduchého obyvateľstva. Tak prichádzame k dátumu 31. október 1517 a skutku, ktorý sa zapísal do dejín ako deň počiatku reformácie. Martin Luther v prevečer sviatku všetkých svätých pribil na dvere univerzitného chrámu vo Wittenbergu 95 výpovedí proti odpustkom. Luther mienil vyvolať diskusiu, zavŕtať ľuďom chrobáka do hlavy, aby sa spamätali. Výpovede mali veľký ohlas a čoskoro sa rozšírili po celom Nemecku, ba aj po Európe. Ďalší priebeh Lutherovho života bol plne pod vplyvom okolností, ktoré začali 31. októbrom 1517.

                                                                              R. Dovala (s použitím viacerých materiálov, hlavne Neckár, Dejiny kresť. cirkvi)