Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú predsudky a myslia si, že na dedine sa dá len ťažko kultúrne žiť v porovnaní s veľkými mestami. Áno, musíme uznať, že v obci nemáme toľko koncertov, divadelných predstavení, ani iných podobných vecí ako v meste. Napriek tomu som presvedčený, že aj ľudia v dedinách, ako je náš Badín, vedia, ako si to vynahradiť. Keď sa konzumný prístup ku kultúre nahradí tvorivým prístupom a samotní občania sa stávajú učinkujúcimi a tvorcami programu, môžu vzniknúť výborné spoločenstvá a veľmi hodnotné zážitky. Historickým dôkazom tejto mojej teórie sú napr. výborné ochotnícke divadelné predstavenia. Na pôde nášho cirkevného zboru je takým podujatím stretnutie Kvety jari mamičkám, ktoré organizujeme už viac rokov.
Cieľom je vždy jedno - ľudia, väčšinou tí menší, potešujú ostatných, najmä svoje mamičky, spevom, hrou na nástroji či básničkou. Deň matiek, ktorý pripadol presne na túto nedeľu, tak dostal v Badíne osobitý rozmer a jedinečný formát. Z nášho badínskeho kostola sa spev a hudba šírila vo všetkých smeroch - vertikálne, horizontálne ale aj diagonálne. A keďže sme na pôde cirkvi a veríme v Pána Jažiša, mnohé piesne a básne mali aj evanjelizačný charakter. Ale ako hovorí klasik: “Priveľa duchovnosti škodí.” a tak bolo počuť aj skladby s nenábožeským motívom.
Stretnutie sme otvorili spoločnou piesňou, potom nasledovali dve piesne stále sa zmenšujúcej skupiny Joyfull voices. ktorej piesne sú inherentnou esenciou každej zborovej slávnostnej entity. Predviedli sa deti z materskej školy, deti zo ZUŠ Zacharova s pani učiteľkou - flautistkou, tiež deti zahrali na klasickej gitare a zahviezdil aj ich pán učiteľ, ktorý na klasickej gitare vybrnkal krásnu skladbu. Ak by bol tento mládenec indiánom, určite by ho nazvali Gumený prst, lebo svojími prstami obsiahol aj päť pražcov naraz. V programe mali svoje miesto súčasní členovia i odchovanci detskej besiedky, predviedli sa hrou na klavíri ale aj spoločnými piesňami, ktoré skladal náš pán farár. Recitáciou básní s motívom dňa matiek okorenili toto podujatie aj dievčatá z dramatického krúžku. Hlavu a pätu programu dávali vstupy hovoreného slova od našej pani dozorkyne Vierky, ktorá to jednoducho “umí”.
Po viac ako hodinovom programe, ktorý v nás vytvoril veľmi pozitívne kontexty emocionality, sme sa ako tradične presunuli do zborového domu, kde sme stretnutie zakončili pri šálke kávy alebo čaju a zákuskoch a navyše pre tento raz bez kvapky vína či alkoholu, čím sa pravdepodobne mohli tie pozitívne kontexty u niektorých z nás narušiť, ale verím, že to tak nebolo. Pri východe z kostola mamičky dostávali aj malý darček a kvietok, ktoré pripravila spoločnosť Janka Moravčíková & syn. Veľká vďaka.
Kvety jari sa stávajú tradičným stretnutím občanom našej obce. Viem, že Pán Boh si aj takéto veci vie použiť pre svoje ciele a som veľmi rád, že som tam mohol byť aj ako účastník, aj ako divák.
J. Petrovič