Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.

(Henryk Sienkiewicz)

Pobožnosť na cintoríne pri hrobe A. H. Krčméryho - 1.11.2013

„Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása.
Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti." Ž 68, 20-21

Tieto slová žalmistu boli hlavným posolstvom nášho stretnutia pri hrobe Augusta H. Krčméryho. Stretávame sa každý rok, aby sme si nábožnými piesňami, modlitbou, ale i zvesťou slova Božieho pripomenuli, že Boh je Bohom živých i mŕtvych, že Jemu patríme v živote i smrti. Veríme však i v tela zmŕtvych vzkriesenie a tak aj naše spoločné vyznávanie slov Apoštolského vierovyznania na mieste spočívajúcich mŕtvych tiel pripomenulo nám veľké tajomtsvo, ale i veľkú moc Božích zasľúbení, ktoré očakávame, že sa raz naplnia.

Ďakujeme Pánu Bohu, že v bludisku životných okolností, udalostí, problémov, že v bludisku rôznej neistoty, strachu, nemocí, otázok, že z toho všetkého máme ako kresťania východisko, ktorým je On, ktoré má On ako Boh pre nás, ktorí Mu veríme.

„Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti." Pán Boh vzkriesil svojho Syna, aby sme mali nádej a nový život. On porazil smrť a má východisko zo smrti, aby sme sa jej nemuseli báť, aby sme nemuseli zúfať, že smrť je koniec.

Spomienka v cintoríne nás vedie aj k pripomenutiu si vlastnej pominuteľnosti, všetko však v úprimnej oddanosti Bohu a Jeho slovu, o ktorom nechceme a nemôžeme pochybovať. Naopak, všetko, čo nám Pán Boh dáva je dôvodom k oslave a chvále. Pán nás nesie deň po deň a bude nás niesť v časnosti a prevedie nás i bránou smrti k životu večnému pre svoje veľké milosrdenstvo.

Slovo na záver: Som rád tejto milej tradícii, ktorá nie je kultom zosnulých ani oslavou života našich predkov. Je pokorným a úprimným priznaním sa k viere, k nádeji i láske. Je priznaním sa k evanjelickým hodnotám, je prejavom úcty k slova Božíeho kazateľom, ktorí zvestovali Hospodina, ktorý je Bohom záchrany. Ďakujem všetkým evanjelikom i ostatným prítomným, ktorí sa tejto pobožnosti zúčastnili. Som však smutný kvôli tým, ktorí mohli, ale len tak zďalej obchádzali a ani sa len nepristavili. Akoby zabudli, že zapáliť sviečku na hrob je dosť málo na to, aby sme našli pokoj v svojom vnútri, vo vzťahu k tým, ktorí tu už nie sú a tiež v otázke smrti.

„Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása.
Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti."

R. Dovala, zb. farár

Fotogaléria    Pridať na Facebook.com