Kamkoľvek prišiel apoštol Pavel, tam vznikla duchovná revolúcia. Kamkoľvek prídem ja, tam podávajú čaj.

(Charles H.Spurgeon)

Slávnosť konfirmácie CZ ECAV Badín, 4.7.2021

Pandémia koronavírusu zabrzdila na istý čas kolobeh udalostí v našom cirkevnom zbore a dotklo sa to aj našich mladých konfirmandov, ktorí si svoju prípravu museli nedobrovoľne predĺžiť a počkať si, kým na semafore nezasvietila tá správna farba, aby mohli verejne svoju vieru v Ježiša Krista vyznať a svoje krstné zmluvy slávnostne potvrdiť v chráme. Po dvoch odkladoch sa konečne dočkali a v prvú júlovú nedeľu ozdobené briezky pri vstupe do kostola nám všetkým zaočkovaným i nezaočkovaným zvestovali, že niečo zvláštne sa ide diať. Aj keď koronavírus mnoho vecí obrátil hore nohami, dospievanie detí ale zastaviť nemohol a tak v to ráno kráčalo do chrámu desať už skoro naozaj dospelých mladých ľudí, päť chlapcov a päť dievčat. V predvečer nedeľnej slávnosti úspešne zložili zatiaľ najdlhšie trvajúcu skúšku z konfirmačného učiva, akú som kedy zažil, aby potom v nedeľu mohli už smelo povedať vlastnými ústami bez rúška pred všetkými ostatnými svoje “verím” a “sľubujem” a po prvýkrát zakúsiť čaro tajomstva Večere Pánovej, ktorú im náš starý známy kamarát vírus naservíroval do malých hlinených pohárikov (a žiaľ aj do jednorazových plastových) a odstavil tým náš klenot - kalich, ktorý slúžil viac ako 150 rokov. Vírus možno zmenil formu prisluhovania, ale nie obsah a jej dary, lebo tie garantuje sám Pán Ježiš Kristus. Pán farár konfirmandov pri kázni vyzval, aby sa na ceste životom nestratili pre Pána Boha a cirkev. Počas slávnosti konfirmandi spolu s niektorými staršími spevákmi a mladými huslistkami zaspievali i zahrali na chválu Božiu výber rezkých mládežníckych piesní. Cirkevný zbor na znak úcty tradične obdaroval konfirmandov Bibliou a brat farár ich okrem toho obdaroval legendárnou knihou od W. Buscha Ježiš, náš osud, ktorá pomohla tisícom mladých ľudí prijať do svojho života Pána Ježiša.

Konfirmácia je teda úspešne za nami, Pán Boh splnil čo zasľúbil, deti splnili svoje úlohy, pán farár alias “netopýr” si odviedol svoju prácu a dokonca aj ten vírus sa snažil ako vedel. Úlohu si ale nesplnilo mnoho z nás ostatných, ktorí sme nepokladali za dôležité a slušné obetovať svoj čas a prísť sa potešiť na túto milú slávnosť do chrámu, v ktorom bolo žiaľ vidieť väčšinou iba oči a rúška rodinných príslušníkov detí. Slávnosť konfirmácie je čím ďalej zriedkavejší úkaz v celej cirkvi a niektorých mladých možno najbližšie uvidíme opäť pred oltárom v tom lepšom prípade na ich sobáši alebo možno už nikdy, ale to neznamená, že si nezaslúžia našu úctu, rešpekt a hlavne modlitby, ktoré všetko môžu zmeniť. Pán Boh im dáva šancu na život s Ježišom a od nás starších chce, aby sme mu boli pri tom nápomocní. Tak do toho, nič nie je ešte stratené ...

Ján Petrovič