To, čo považuješ za problém, je dar, ktorý máš vyriešiť.

(Ludwig Wittgenstein)

Konfirmácia 2012

3.6.2012            Fotogaléria            Ako sme chodili na "faru"          Kázeň Slova božieho

Viete, čo je kamža? A viete, čo sú to tabličky a čo symbolizujú? A ako sa volá čierne rúcho, ktoré nosí farár na službách Božích v chráme? Odpoveď na tieto a samozrejme aj na iné otázky ste sa mohli dozvedieť na konfirmácii, ktorá sa konala 3. júna 2012 v Evanjelickom a. v. chráme v Badíne. Po slávnostnom príchode brata farára, konfirmandov a popredných zborových predstaviteľov za zvuku organovej hudby a po nasledovnom zaspievaní piesne „Prišli sme ťa vzývať“ v podaní konfirmandov spolu s mládežou sa slávnosť konfirmácie mohla začať. Po predspeve Vojdite, plesajme, chválospevy spievajme, ktorá je v Ev. spevníku pod číslom 605 už každý vedel, že o chvíľu pôjde do tuhého, aspoň čo sa skúšky konfirmandov týkalo. Pokračovalo sa predstavením konfirmandov a skúškou z toho, čo sa počas dvoch rokov príprav naučili. Nechýbala ani otázka čo vlastne slovo konfirmácia znamená.

Po úspešnom zvládnutí konfirmačnej skúšky nasledovala kázeň slova Božieho. O Dávidovi. Dávidovi stačilo päť kameňov a s pomocou Božou porazil Goliáša. Päť bolo aj chlebíkov a dve rybičky, ktoré Ježišovi stačili na nasýtenie davu 5000 ľudí. Lebo Bohu nie je nič nemožné. Číslo päť nebolo spomínané len tak. Päť bolo aj konfirmandov, ktorí prišli v tento deň vykonať akt potvrdenia krstnej zmluvy a po prvýkrát sa zúčastniť prisluhovania Večeri Pánovej a byť vyhlásení za dospelých členov cirkvi. Nechýbalo ani poďakovanie, rodičom, starým rodičom, krstným rodičom.... V neposlednom rade aj bratovi farárovi.

Konfirmandom pomohla v speve aj už odkonfirmovaná mládež. Spolu zaspievali piesne ako Svet vraví, Môj Boh, Pán je môj pastier. V závere nesmela chýbať hymna Hrad prepevný, ktorú sme už ale spievali všetci prítomní.

Vďaka Bohu za také dni, akým bol tento a modlime sa, nech Pán Boh drží ochrannú ruku nad novými dospelými členmi cirkvi a aby ich sprevádzal a privádzal ich do chrámu.

Autor: Daniela Kozová