Milé sestry a bratia!

Myslím si, že jedna z najkrajších vecí v živote, ktorú môžem urobiť je poďakovať. Pripadá to také všedné, obyčajné a predsa si myslím, že je to pravda. Poviete si, prečo by to malo patriť k tomu najkrajšiemu? Nuž preto, lebo prv než príde vďaka, prichádza dar, prichádza hodnota, ktorá môj život nejako naplní. Je úžasné, skvelé, ak mám dôvod poďakovať.

Ak viem poďakovať, tak krása tejto činnosti spočíva v skutočnosti, že ma niekto naučil ďakovať a teda, že boli či ešte stále sú ľudia v mojom okolí, ktorí ma viedli a usmeňovali, že boli či sú ľudia, ktorí ma učili a učia vážiť si dary, veci, hodnoty života, hodnotu prijímaného.

Tretí dôvod je ukrytý v nás samotných. Tým chcem povedať, že je úžasné a skvelé, ak môj život je životom nielen naučenej, ale spontánnej vďaky, ak môj život je životom v primeranej zrelosti ducha, ktorá nie je len prijímateľom, ale chce i vrátiť a to minimum, čo môžem vrátiť je vďaka.

Štvrtý dôvod, prečo môžem hovoriť o kráse poďakovania je ukrytý vo vzťahu k Bohu, teda, ak sa moje bytie vieoru viaže na Božie bytie, na Božiu moc a slávu, ktorá sa dotýka mňa samotného. Pre vyššie spomenuté dôvody môže a je aj pre nás vždy krásnym a osobitým sviatkom slávnosť poďakovania za úrody.

Uvedomujeme si množstvo darov, ktoré od Pána Boha dostávame, aj po tej stránke duchovnej, ale aj po stránke telesnej. Boh je náš stvoriteľ, On je Pánom tvorstva. Denne sme obklopení stovkami Jeho darov, ktoré sú nevyčísliteľné a niekedy aj neopísateľné.

Naši predkovia vo viere nás naučili ďakovať za všetko, ale naučili nás aj ďakovať Bohu za Jeho milosť, že napriek našej nehodnosti, máme to, čo potrebujeme a Pán Boh sa o nás stará veľmi dôkladne.

Veríme, že tento sviatok môže prežívať každý z nás aj osobne veľmi intenzívne, s plnou vďakou srdca a oslavou, bez donútenia, bez motívu zvyklosti, formálnosti, lebo cítime v srdci, že Bohu patrí vďaka. Náš život je prázdnym a nedokonalým životom bez prijatia a prežitia vzácnej moci a slávy Božej v našej každodennosti.

Ako tí, ktorí teda spĺňajú spomínané podmienky, ako tí, pre ktorých je krásnym skutkom a krásnou činnosťou môcť poďakovať Bohu, ďakujeme teda nášmu Pánovi, že je s nami trpezlivý.

Ďakujeme Pánu Bohu za úrody zeme, ktoré tým osobitým spôsobom prišli zo zeme, k nám, hoci pôsobia ako výsledok práce našich rúk. Ďakujeme Pánu Bohu za chlieb náš každodenný. Ďakujeme za prácu, za možnosť nájsť v peňažke nejaký ten peniaz, za ktorý si môžeme ísť nakúpiť. Ďakujeme za vodu, ktorú môžeme piť. Ďakujeme za ... všetko to, čím si môžeme a musíme priznať, že Boh sa o nás stará, že nemôžeme mať pocit, že sme mu ľahostajní.

Veru nikto z nás by nemal mať pocit, že sme mu ľahostajní. Hoci stáva sa, že také pocity k nám prichádzajú. Sú chvíle, keď si myslíme, že Pán Boh by nám mohol dať i viac. Sú chvíle, keď vidíme vo svete, či vôkol seba ľudí, ktorí akoby priamo boli dôkazom Božieho nezáujmu. Ale môžeme povedať, že Boh by bol naozaj ľahostajný? Nie, náš sviatok je sviatkom, ktorí nás vedie k iným pravdám.

V evanjeliu podľa Matúša je text, ktorý zaznamenáva Ježišove slová. Tieto slová hovoria o našej ustarostenosti a zároveň nás učia o tom, že Boh v žiadnom prípade nie je ľahostajný voči našim potrebám a záujmom. V slovách „ Nebuďte ustarostení o svoj život“ máme podané celé tajomstvo Božieho konania s nami. Boh akoby nám hovoril: „Ty sa o svoj život netráp, ja sa o teba postarám.“ Je to však veľmi ťažké, brať svoj život týmto spôsobom. A nemyslím si, žeby niekto dokázal úplne nekompromisne tieto slová dodržať. Namiesto toho často pochybujeme o Bohu a môžeme žiť v pocite, že Boh je naozaj ľahostajný voči nám a našim potrebám a starostiam. Bohu môže chcieť človek pripísať čokoľvek, ale nezáujem a ľahostajnosť určite nie. To my ľudia sme často ľahostajní voči Bohu, ktorý sa o nás stará. To skôr my ľudia sme často ľahostajní voči potrebám našich blízkych a všetkých tých ľudí, ktorí sú vôkol nás. Boh je naopak ten, ktorému záleží na každej súčasti stvorenia, na všetkom, čo žije na tejto zemi, všetkému dal svoj poriadok a zmysel.

V svojej láske sa stará o nebeské vtáctvo. „ Pozrite vtákov nebeských, ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl a váš Otec nebeský ich živí! Či vy nie ste omnoho viac?“ Keď sa nad tým človek zamyslí, naozaj by sme mohli zostať zahanbení, ak by sme mali pochybnosti o Božom záujme o nás, ak by sme mali pocit, že Boh sa o nás málo stará alebo že sme mu ľahostajní. Mohli by sme zostať zahanbení, ak by sme chceli hovoriť, že napríklad bola slabá úroda, že niečoho máme málo napriek našej snahe, menej ako by sa nám ráčilo. Sme viac ako nebeskí vtáci! Boh nám dáva viac a Jeho milosť nás obklopuje v plnosti.

Pán Ježiš si vzal do slov svojho usmernenia ešte iný obraz z prírody. Pripomína poľné ľalie. Poľná tráva, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece je zahrnutá Božou priazňou tak, že môžeme obdivovať jej krásu. Obdivujeme krásu kvetov, obdivujeme všetky krásy stvorenia. O nič z toho sme sa nepostarali a nič z toho sme nepripravili my. Sám Boh dal všetkým veciam krásu. Odev poľnej ľalie, odev kvetov nás môže zahanbiť. Zahanbuje nás vždy vtedy, ak si myslíme, že Bohu sme ľahostajní. Zahnabuje nás vždy vtedy, ak sme príliš utrápení o zajtrajší deň, zahanbuje nás vždy vtedy, keď si myslíme, že sami vyriešime lepšie svoje problémy, ako by sme ich zverili do Božích rúk. Zveriť svoj život do Božích rúk, žiť vo viere, že som viac ako nebeské vtáctvo, že som viac ako poľná ľalia.

Náš dnešný sviatok, má teda aj iný motív okrem vďačnosti a poďakovania. Je ním vnútorné priznanie si svojej úplnej odvisloti od Boha, odovzdanosť Bohu a samozrejme aj oslobodenie sa od prílišnej ustarostenosti o svoj život. Lebo Pán Ježiš nám pripomína jedienčné slová: „ Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané!“ Dnešný náš vzácny sviatok poďakovania za úrody teda nie je len o vďake, ale vskutku znovu raz aj o nutnosti uvedomenia si celaj šírky Božej starostlivosti o nás, o zavrhnutí akejkoľvek myšlienky o tom, že Boh na nás zabúda, alebo, že sme mu ľahostajní. Je to naopak. V tento deň sa o to viac chceme a musíme pozvať k odovzdanosti Bohu a Jeho láske. Lebo svet je v blude, svet je v chaose svojich problémov, do ktorých sa dostal. Najväčšie problémy sveta vytvára ľudská chamtivosť a zloba prameniaca z bezbožnosti a nepochopenia poriadkov života, ktoré dal Boh a teda aj odmietania týchto poriadkov.

Ďakujme Bohu a spolu so žalmistom vyznávajme: „ Budem Ťa vyvyšovať Bože môj kráľu, na večné veky dobrorečiť Tvojmu menu....Hospodin je dobrotivý voči všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie.“

Ďakovať Bohu a chváliť Boha ozaj jedna z najkrajších vecí, ktorú ja ako človek môžem konať. Moja vďaka je prejavom úcty Bohu a uvedomenia, že Bohu nie som ľahostajný, že môj život je mu vzácny. Amen.

Modlitba: Na Teba sa Pane upínajú oči všetkých a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju mocnú ruku a všetko živé sýtiš podľa svojej lásky. Spravodlivý si vo všetkých svojich cestách a milostivý vo všetkých svojich skutkoch. Blízky si všetkým, ktorí Ťa vzývajú, ktorí Ťa vzývajú vpravde. Zvelebujeme Tvoje sväté meno naveky. Amen.