Najrozumnejšia forma výchovy je príklad.

(Albert Einstein)



Kázeň na svätodušné sviatky 23.5.2010

Svätodušná nedeľa, kázeň na biblický text: Sk 2, 1-12

Tvoje slovo sväté Pane, predložiť nám chceš aj dnes,
Aby v Tvojom svätom Duchu, počuli sme spásnu zvesť,
Rozhojni v nás vieru, nádej i lásku pravú, posilni z výsosti,
Aby sme vždy viac a viac chceli žiť z Tvojej milosti.
Nasýť ľud svoj verný, tým, čo si nám prichystal
I otvor raz nebies brány, Ty večný, mocný, Boh i kráľ. Amen.

Milé sestry a bratia!!

Možno sa niekedy zamýšľate nad tým, čo potrebuje tento svet, čo by sa zišlo, aby sme dostali, aby ľudia boli spokojní alebo, aby sa niečo zmenilo. Nie je jednoduché na túto otázku jednoznačne odpovedať, lebo každý môže mať iný názor. Viac lásky, viac porozumenia, viac pokoja, prácu, peniaze, jedlo. Čo z toho by vyriešilo všetky problémy?

Čo potrebuje cirkev, aby sa niečo zmenilo k lepšiemu? Viac viery? Viac aktívnych ľudí? Viac odhodlanosti pre veci Božie? To nám iste všetko chýba, ale kde to vziať, ako k tomu dospieť, ako možno z lajdáckeho kresťana urobiť naozaj zapáleného, ako z umierajúceho spoločenstva urobiť naozaj živé? Nie je to v našej moci. Ale to neznamená, že nás to nemá trápiť alebo, že nám to má byť jedno.

Čo potrebovali učeníci, aby evanjelium Kristovo prišlo do sveta, aby sa zmenil aj ich osobný život? Potrebovali Ducha svätého, potrebovali Božiu moc v sebe, potrebovali svojho Pána Ježiša Krista prítomného v svätom Duchu medzi sebou a v sebe. I stalo sa. Duch svätý zostúpil na učeníkov. Opustení, ale i očakávajúci učeníci dostali dar z nebies. Pán Ježiš splnil svoje slovo. Učeníci vtedy nič viac nepotrebovali, ako dar Ducha svätého, nič viac im nebolo náležité, ako moc od Boha, ktorá premení ich životy. To, čo sa tam vtedy stalo, vieme pomenovať zvyčajným slovíčkom a vieme povedať, že to bolo zaujímavé, nezvyčajné a jedinečné. Určite aj nepochopiteľné. Bol to jeden z ďalších Božích divov, ktorý sa stal pri učeníkoch. Pozrime sa lepšie na biblický opis tejto udalosti.

Čo počuli? Nastal veľký hluk, ako keď sa valí veľký vietor. Povstal zvuk z neba. Zvuk, ktorý všetkých ohromil a všetci si to všimli. Museli si to všimnúť. Ten zvuk z neba bolo počuť a naplnil celý dom, v ktorom boli zhromaždení učeníci. Čo to bol za zvuk, či bol to vietor? Nie! Evanjelista píše o „zvuku, ako keď sa prudký vietor valí.“ Bolo to niečo nové, neznáme aj pre nich, niečo, čo si nevedeli vysvetliť a dokázali to len pripodobniť veľkému vetru. Veľká Božia moc zasiahla do ich životov. Lenže zvuk z neba nebolo všetko.

Oni aj videli niečo nezvyčajné. „ Ukázali sa im „rozdelené jazyky akoby z ohňa“. Duch svätý sa spája aj so symbolom ohňa, práve kvôli tomuto opisu turičnej udalosti. Ohnivé jazyky alebo jazyky akoby z ohňa. To mohli vidieť. Vieme si vysvetliť podstatu týchto akoby ohnivých jazykov? Išlo o paranormálny jav? Išlo znovu o Boží zjav, o Boží zásah, div. Niečo podobné, ako keď voľakedy dávno Mojžiš stretol Boha v ohnivom kríku. Oheň ako symbol Ducha svätého si treba dobre zapamätať.

Ďalej sa však pýtame, že aký účinok malo toto osobité dianie na učeníkov? V texte sa priamo píše: „Duch svätý naplnil všetkých.“ Vieme teda a nepochybujeme, že naozaj išlo o zoslanie Ducha svätého. Išlo o nový a výnimočný vstup Boha do tohto sveta.

Naplnenie Duchom sa prejavilo hovorením jazykmi. Začali hovoriť inými jazykmi. Prvý a zásadný prejav moci Ducha v človeku je hovorenie, teda, že človek začne hovoriť. Učeníci začali hovoriť, hovoriť inými jazykmi, podľa Ducha, ktorého mali v sebe. Toto ich hovorenie bolo divné, divné pre iných, že všetci počuli apoštolov hovoriť vo svojej rodnej reči, všetci im rozumeli. „ A tak užasli všetci a divili sa...“ . Takto v nich Duch svätý zapôsobil.

Lenže najväčším divom bolo to, čo sa dialo potom, čo sa dialo ďalej, ako mohli všetci tam v Jeruzaleme zídení učeníkov pozorovať. Najväčším divom bol Peter, ktorý neohrozene a smelo začal kázať o Ježišovi, o Jeho vzkriesení a následkom tejto kázne sa niečo osobité udialo v ľuďoch tam prítomných. Ľudia sa pýtali: „Čo robiť, mužovia, bratia?“ A Peter im odpovedal: „Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista....“. Hneď v tom čase, hneď v ten deň sa dalo pokrstiť 3000 ľudí. Následkom tejto kázne v moci Ducha svätého zrodila sa cirkev, cirkev ako dielo Ducha svätého pri človeku, cirkev ako spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista.

Pohliadajúc späť a premýšľajúc nad týmto letničným dianím v Jeruzaleme, máme chuť zvolať na chválu Pánovi a úprimne mu ďakovať, že sa vtedy a tam stalo to, čo my môžeme takto s pokorou si sprítomňovať a tešiť sa z toho. Uvedomujeme si moc Ducha svätého, dielo Ducha svätého, ktoré zmenilo celý charakter situácie po Ježišovom vzkriesení a vstúpení do nebies. Zvuk z neba akoby vietor, jazyky usadené na učeníkoch akoby z ohňa, hovorenie jazykmi a ľudia, ktorí sa kajajú a dávajú sa vo veľkom počte pokrstiť v meno Ježiša Krista. To sú veci, ktoré máme pred očami my, ako letničné spoločenstvo súčasnosti, ako letničné spoločenstvo týchto dní, ako tí, ktorí sú tu vďaka tomu, že sa vtedy tieto veci stali, že Duch svätý zostúpil na učeníkov.

Na jazyk sa nám však tlačí otázka, čo však s dneškom, s našou situáciou, ako sme na tom? Čo počujeme, čo vidíme, ako hovoríme? Cítime dotyk a blízkosť svätého Ducha? Musíme vedieť, že bez Ducha svätého by sme vôbec neboli. Ducha svätého cirkev potrebuje, potrebujeme Ho, aby sme vôbec mohli existovať. A Ducha svätého Boh dáva i dnes, Duch svätý neobchádza cirkev. Môžeme mať o tom pochybnosti, ale ak by sme hovorili že Boží Duch úplne obchádza našu cirkev, potom môžeme hovoriť rovno o vlastnom zatratení.

V moci Ducha svätého sa slovo Božie zvestuje, prisluhujú sa sviatosti, o Bohu sa učíme, Boha poznávame skrze Písmo. To nie sú zanedbateľné záležitosti. To je to podstatné, čo sa deje a čo sa má diať a môže sa diať len z moci Ducha svätého. Bez Neho by sme to nedokázali. To je vždy akoby ten zvuk z neba, silný zvuk, ktorý prehlučí všetko ostatné. To je tá veľká sila, ktorá prichádza k nám, keď sme spolu na jednom mieste ako boli voľakedy učeníci a Duch naplnil dom, kde boli. Keď sme spolu, nie je to bez Ducha Božieho, lebo On nás do spoločenstva vedie a v spoločenstve i požehnáva, veciam viery učí a v nich i posilňuje, prehlučuje ostatné zvuky sveta, aby sme mohli prijať najdôležitejšie zvesti.

Duch svätý aj dnes v cirkvi pôsobí a zapaľuje srdcia, dotýka sa jednotlivcov ako aj voľakedy. Duch svätý je ako oheň, ktorý spaľuje moc strachu, neistoty, spaľuje moc hriechu, lebo smeruje človeka k Bohu, k pokániu, k oslobodeniu. Duch svätý nás učí poznávať Božiu vôľu a tešiť sa z Božej milosti.

Je Duch svätý prítomný v tvojom živote? Dotýka sa ťa jeho moc? Možno to poznať i podľa toho, či sa tešíš, že si Božie dieťa a že sa tešíš z Božej milosti v svojom živote. Duch svätý nás vedie k pokániu a následnej radosti z odpustenia. Prosíme za dar Ducha pre všetkých, ktorí aj dnes chcete pred Pánom vyznať svoje hriechy a prijať z darov svätej Večere Pánovej. Duch svätý je prítomný aj tu, v svätej Večeri Pánovej, len tak môžeme prijímať a veriť, že tie telesné dary sú darmi tela a krvi Kristovej. Nezabúdajme, že spoločenstvo pri Večeri Pánovej je spoločenstvom s Kristom v Jeho svätom Duchu.

Duch svätý sa napokon prejavil v hovorení pri učeníkoch, teda, že hovorili veľké veci Božie a ľudia im rozumeli. Hovoriť o Bohu, hovoriť veľké veci Božie ľuďom sveta nedokážeme bez pomoci Ducha. Bez Neho budeme len prázdni tliachači vlastných výmyslov. Vždy znovu v rámci misijného pôsobenia musíme sa spoľahnúť na Pána, na dar Ducha, ktorý skrze nás prehovorí v pravý čas a tým najlepším spôsobom.

Ak sme si na začiatku položili otázku, čo potrebuje cirkev, tak odpoveďou je Duch svätý. Nič viac a nič menej. Všetko ostatné príde s Duchom svätým a Jeho pôsobením.

Ale prečo potom cirkev vyzerá tak, ako vyzerá, prečo nie sú hordy zapálených, hordy bojovníkov, misionárov, prečo ľudia uprednostnia všetko ostatné pred vecami Božími? Prečo sa bohoslužobné stretnutia vyprázdňujú? Nie je dôkaz, že Duch svätý chýba, že už nepôsobí tak, ako voľakedy? Ducha svätého potrebujeme a Boh to vie a máme Ho v cirkvi toľko koľko potrebujeme a platí slovo Písma i v tom zmysle, že „ každému je daný prejav Ducha na všeobecný úžitok.“ To však neznamená, že sa netreba modliť za dary Ducha. Verme, že spoločenstvo cirkvi je Božím dielom a je v Božích rukách. Problémom a problémami, ktoré vidíme je, že človek môže Ducha svätého očakávať, ako Ho očakávali učeníci, môže Ho prijímať, ale môže sa mu aj vzpierať, rúhať, odmietať, môže Ducha uhášať. A to sa deje. Jedni prijímajú divy Božie, iní sa smejú a vravia - opili sa. Ako to bolo vtedy.

Čo môžeme robiť? Čo môžeme zmeniť? Dúfať v Božiu milosť. A samozrejme i naďalej zvestovať, napomínať, poukazovať na Krista, poukazovať na Božiu moc i lásku a napomínať sa v zmysle, ľudia pozrite, čo všetko vám Boh dal a čo vy dávate Jemu?

Na záver už len pár slov: „ Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste.“ Som vďačný Bohu za vás, bratia a sestry, že v dnešný deň Letníc, môžeme byť spolu na jednom mieste s nádejou, že raz budeme tiež spolu ako vykúpení Boží na jednom mieste v Božom kráľovstve. Amen.