Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

(Pablo Picasso)

Kázeň na 1.slávnosť veľkonočnú v chráme Božom CZ ECAV Badín 4.4.2010

„ Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Ž 118, 1

Odvalený kameň a prázdny hrob. To sú obrazy dnešného rána, ku ktorým sa v túto sviatočnú veľkonočnú nedeľu ešte viackrát vrátime. Sú to zaujímavé obrazy, ktoré nás približujú k zásadnej otázke týchto dní a správe, ktorá je aj skrze tieto symboly tlmočená svetu: Kde je Kristus? - Kristus vstal zmŕtvych! Odvalený kameň a prázdny hrob sami osebe by ešte nič neznamenali, bol by to slabý dôkaz o zásadnom dive, ktorý sa stal. Vieme, že aj Mária, ktorá sa spomína v Jánovom evanjeliu, keď našla prázdny hrob a odvalený kameň, prvé, čo jej prišlo na um podľa správy evanjelistu bolo, že ho niekam odniesli, ukradli. „ Vzali mi Pána a neviem kam Ho položili.“ Cez obraz a symbol prázdneho hrobu či odvaleného kameňa musíme sa prepracovať k osobnému stretnutiu s Pánom Ježišom a radostnému poznaniu, že Kristus žije. Zásadná zvesť viery kresťanov nie je postavená len na prázdnom hrobe, ale na stretnutí či stretnutiach učeníkov so živým Kristom. Pán Ježiš, ktorý bol ukrižovaný na Golgote, sa zjavil a zjavoval v oslávenom tele počas 40 nasledujúcich dní svojim učeníkom. Pre svoju vieru potrebujeme osobný zážitok s Kristom, potrebujeme pravé stretnutie s Ním v srdci. Je veľa vecí, ktoré nás môžu viesť k pochybnostiam, ale ak mám osobnú skúsenosť života s Pánom, ak sa On naozaj dotkol môjho srdca, pochybnosti sa vzďaľujú na míle preč a môžem žiť v pravej radosti a požehnaní viery. Prosíme už teraz Pána, aby veľkonočné dni boli pre nás možnosťou radostného stretnutia s Kristom, zážitkom, povzbudením a posilnením života.

K tomu môže prispieť aj čas, ktorý strávime v spoločenstve sviatosti Večere Pánovej. Aj Večeru Pánovu vnímame ako chvíľu, v ktorej sa nám dokazuje živý Kristus, pristupuje k nám a otvára svoju náruč milosti a lásky. Musíme si vždy znovu pamätať na to, že všetko, čo sa deje v cirkvi, celý náš život vo vzťahu k Bohu, sviatosti, iné spoločenstvá, to všetko má základ v živom Kristovi, vo vzkriesenom Kristovi. Ak by On nebol vstal z mŕtvych, zostala by prázdnota. Večera Pánova, ak by bola, čo je viac ako málo pravdepodobné, bola by len akýmsi obradom kultu zosnulého Krista, obradom spomienky na dávneho učiteľa. Lenže to nie je tak.

Večera Pánova, ku ktorej sa schádzame nám dáva zreteľné posolstvo, že môžem mať svoj duchovný vzťah so živým Bohom, Kristom. Večera Pánova je o vzťahu a stretnutí so živým Kristom. Preto je vzácnosť darov Večere Pánovej oveľa väčšia a osobitejšia ako si vôbec dokážeme uvedomiť.

Prázdny hrob, živý Kristus a možnosť stretnutia s Ním v daroch Večere Pánovej, to všetko nás vedie k vyznaniu alebo aspoň k stotožneniu sa s vyznaním žalmistu, ktorý vraví v žalme 118:

"Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť." Píše sa, že tento 118 žalm patril k obľúbeným žalmom Martina Luthera. Niet sa čo čudovať. Žalm prináša vzácne posolstvo o mocnom Bohu a o viere človeka v tohto mocného Boha. Tieto slová sa dajú vložiť do úst spoločenstva, ktoré vďačne oslavuje Boha, ktoré si uvedomuje Jeho nekonečnú milosť dotýkajúcu sa života jednotlivca i spoločenstva.

Aj v tento veľkonočný deň, aj pri tejto sviatosti Večere Pánovej, aj pri uvedomení si ďalších Božích požehnaní v svojom živote, berieme do úst slová žalmistu, pripájame sa k radostnému vyznaniu starozmluvného spoločenstva ako ľud Novej zmluvy a voláme: „Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť.“ Vďaka je to, čo Bohu náleží a patrí z našich radov, vďaka je to, čo sme Bohu povinní dať, za to, čo sa nám dostalo skrze Kristovu smrť a vzkriesenie, za to, čo do našich životov priniesol Boh skrze svojho Syna Ježiša Krista.

Starozmluvní ešte o Kristovi nevedeli, len tušili, čakali Mesiáša a Spasiteľa. On prišiel v plnosti času a dokonal dielo vykúpenia. Ale už starozmluvní poznávali na vlastnej koži Božie zachraňujúce dielo a prístup v jednotlivých udalostiach ich životnej púte. O čo viac môžeme my chváliť Boha a ďakovať mu? My, ktorí vieme o Kristu, my ktorí žijeme skrze Jeho nový život po vzkriesení? My, ktorí sme v mnohom obdarovaní viac, ako tí pred nami? O čo viac môžeme a musíme Bohu ďakovať my? Slovom, skutkom, žalmami, piesňami i modlitbami. Svojím životom viery, ktorý je odrazom duchovného poznania Božej dobroty a milosti.

Aj účasť pri Večeri Pánovej, hoci sa to nemusí zdať, je prejavom vďačnosti Bohu. Mať záujem o Božie dary, značí, že si ich vážim a že jednoducho som Bohu vďačný už len v tom za Jeho lásku a milosť. Stačí prísť k Večeri Pánovej, už to je prejav vďaky, stačí prijímať tie jedinečné dary a zažívať spoločenstvo s Kristom, to ma následne vedie ku vďake vyjadrenej myšlienkou, jazykom, srdcom. Preto aj my v toto ráno pripájame sa k žalmu a voláme: „ Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý a naveky trvá Jeho milosť.“

Často si hovoríme, nič netrvá večne. Všetko je dočasné. Je to tak. Všetko časné, je dočasné. Aj svet, aj život, aj veci sveta, aj ľudia. Jedine: „ Slovo nášho Boha zostáva na veky!“ A podľa vyznania žalmu aj Jeho milosť: „ Naveky trvá Jeho milosť.“ Je nekonečná, je večná ako Boh. Milosť a milosrdenstvo sú základnou charakteristikou Boha. Boh je dobrý, Boh je láska, ale Boh je i milosť. Ak by to tak nebolo, neboli by sme. A neboli by sme ani dnes ráno v takejto pozícii. V pozícii hriešnikov, ktorí môžu počuť slová odpustenia. V pozícii hriešnikov, ktorí sa môžu tešiť, nie z toho, že vždy znovu môžu hrešiť ďalej, ale z toho, že Boh nám vždy znovu odpúšťa. Tak verím, že chce odpustiť i vám. Tak verím, že po tomto odpustení aj vy naozaj túžite. Ak by to tak nebolo, bola by to chyba a ten, kto netúži po odpustení, kto si nemyslí, že tú Božiu milosť vskutku potrebuje asi by mal radšej odísť preč. Všetko je to o našom vzťahu k Bohu, o vzťahu so vzkrieseným Kristom, o vzťahu s tým, ktorého sme na kríži počuli volať: „ Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“

Prosme Boha, aby okrem veľkonočnej radosti plynúcej od prázdneho hrobu a okrem správy učeníkov "videli sme Pána", mali sme v srdci aj radosť z odpustenia našich vín a taktiež novú silu i túžbu zvestovať svetu, slovom i skutkom, že "Boh je dobrý a naveky trvá Jeho milosť." Nech vás Pán žehná. Amen.