Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

(Pablo Picasso)



Kázeň na Štedrý večer v chráme Božom CZ ECAV Badín 24.12.2009

"Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán."    Evanjelium podľa Lukáša 2,15

Milí bratia a sestry v Kristu Ježiši našom Pánovi požehnanom na veky!!

V jednej rozhlasovej relácii, ktorú som počúval počas cesty autom tuším predvčerom, hovorili o tom, prečo sú ľudia tak naviazaní na Vianoce, prečo pre nás tak veľa znamenajú. Odpoveď samozrejme nemala nič spoločné s nejakým náboženským motívom alebo niečím podobným. Vianoce podľa slov z rádia máme radi preto, lebo nám pripomínajú detstvo. Každé Vianoce si človek spomenie na detstvo, na čas so svojimi najbližšími, z ktorých už mnohí ani nemusia byť na svete. Vianoce sú kus detského sveta, ktorý v nás pretrváva celý život, kus minulosti, ktorá sa do nás zapísala nezmazateľnými písmenami. Pravda je to len jedna z možných odpovedí na otázku, prečo tak intenzívne a emotívne prežívame sviatky, ale táto sa mi zdá celkom korektná.

Vianoce sú o dieťati, narodenom dieťati v Betleheme. Vianoce sú o deťoch, ktoré sa tešia z darčekov, stromčeka a spoločenstva rodiny. Vianoce sú o nás dospelých, ktorí nostalgicky, či si to chceme priznať alebo nie, či už vedome či podvedome, vraciame sa do čias, keď my sami sme boli malými deťmi. Detstvo vo väčšine prípadov znamená istotu, svet, ktorý je ešte čistý od nánosu toho, čo prináša dospelosť. Mnohým je naozaj ľúto za časmi, keď boli deťmi. Nuž aj preto majú Vianoce zvláštnu atmosféru a možno aj preto sú na Vianoce plné chrámy.

Pre krásu Vianoc minulosti sa väčšina rodičov snaží pripraviť pre svoje deti tiež pekné Vianoce, aby mali na čo, spomínať. Hoci, kto vie, či dnešné deti budú na svoje Vianoce spomínať tak, ako spomíname my, ako spomínajú staršie generácie. Bol by som vďačný Pánu Bohu, keby sa nám, rodičom, keby sa všetkým ľuďom v kresťanských rodinách, ale aj iných, podarilo nielen prežívať nostalgické Vianoce, ale hlavne také, ktoré sa zapíšu do sŕdc detí, do sŕdc mladých, ktorí potrebujú pozitívne zážitky z dotyku duchovných a rodinných hodnôt. Duchovné a rodinné hodnoty. K tomu netreba veľa. Žiadne honosné dary, plný stôl. K tomu treba Bibliu, Božie slovo, zvesť radosti, k tomu treba Spevník a vianočné piesne o narodenom Kristovi a k tomu treba ľudí v rodine, ktorí sa chcú mať radi. Ono vieme, že nie všetci sa máme radi, ale ide o to, aby sme sa chceli mať radi.

Vianoce sú teda časom pre deti, sú časom veľkých i malých detí i tých, ktorí chcú byť na chvíľku znovu deťmi. Božie slovo hovorí: „ Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Preto je vlastne dobré, že sa na Vianoce obraciame späť do detstva, ale treba sa aj naozaj obrátiť a oslobodiť od nečistoty dospelosti. Spontánnosť, úprimnosť, jednoduchosť, čistota srdca, nenáročnosť, chudoba, v zmysle nie prehnaného blahobytu, hodnoty, ktoré netreba kupovať, tie nám prinesú najviac požehnania. Keď sme pred pár dňami zdobili s mládežou Vianočný stromček v kostole, bola sranda, bola i kapustnica, boli aj iné hry, ale úplne najviac radosti priniesla spontánna snehová guľovačka vo farskej záhrade, radosť z Božieho daru snehu, ktorý síce trval len chvíľku, radosť zo spoločenstva, že patríme Bohu a sebe. To bolo na tom pekné a vzácne. Ak si myslíme, že nám treba čím viac rôznych vecí, aby sme boli šťastní, tým viac sa šťastiu a požehnaniu míňame.

V tento Štedrý večer si však nekladieme len otázku prečo sú Vianoce také milé a pekné a prečo ich tak dokážeme a chceme prežívať, ale kladieme si aj inú otázku resp. otázky. Tieto otázky vyplývajú z biblického textu, z veršíka 2. kapitoly vianočného evanjelia podľa Lukáša. Čítali sme si, že anjeli odišli od pastierov, ktorí sa ako prví dozvedeli o narodení Spasiteľa a oni si povedali medzi sebou: „ Poďme a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán.“ Čo sa to stalo? Čo oznámil Pán? Povedzme si otvorene, toto sú naozaj tie najzákladnejšie otázky dnešného večera. Toto sú otázky sveta dospelých i detí. Patria sem do tohto spoločenstva, patria do centra sviatkov.

Veľmi často sa pýtame, čo sa to stalo, čo sa kde stalo. Pýtame sa na udalosti zo života a sveta. Zaujíma nás to, chceme vedieť, lebo vedieť je potrebné. Mnohé správy nás nepotešia a mnohé sú nám v zásade neužitočné. Patrí, brat sestra, do tvojho myšlienkového a duchovného sveta Vianoc aj takáto otázka? Čo sa to vtedy stalo? Čo oznámil pastierom Pán? Bola to dôležitá správa, ktorá sa môže zdať pre ľudí tohto sveta neaktuálna, nemoderná, nezaujímavá, nepotrebná, ale opak je pravdou. Možno by sme radi počuli, kde sa dá zohnať dobrá práca, možno by sme radi počuli, kde sa dá zohnať trvalé zdravie, alebo by sme radi počuli, že sa konečne na Slovensku narodil politik, ktorý nebude zlodej, ktorého sa bude dať voliť, radi by sme počuli, kde sa dá zohnať láska a pokoj a podobne. Ó, toľko vecí by sme radi počuli a chceli by sme, aby sa stali. Boh pastierom oznámil predsa viac, ako by sme čakali: „ Nebojte sa, zvestujem vám veľkú radosť. Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením, nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, zavinuté v jasliach.“ Toto počuli pastieri a toto znie aj nám. Na Štedrý večer. Deťom i tým, ktorí sa vracajú do detstva. Narodilo sa dieťa, aby Vianoce patrili deťom, aby sa dospelí obrátili a stali deťmi v svojom srdci, deťmi oddanými nebeskému otcovi, deťmi čistými a úprimnými, pokornými, ktoré si vážia, čo majú aj čo dostávajú.

Zvesť, radostnú zvesť o narodení oznámil Pán svetu. Oznamuje ju nám, tak ako vlani, tak aj teraz. Boh prišiel do sveta, v ponížení, akoby bez moci a predsa v sile, ktorá je najväčšia zo všetkých, sile života, nového života. Oznamuje nám, aby sme sa nebáli, lebo je tu s nami, už je tu s nami a nenechá nás napospas. Chce našu záchranu, spásu, vykúpenie, od zlých mocností, hriechu a večnej smrti. Chce našu záchranu už v tomto živote, aby sme žili vierou a tak budeme slobodní od bezbožnosti, ktorá je cestou do pekla. Chce nás zachrániť od našich bolestí a trápení, starostí a bied, v ktorých žijeme. To, čo oznámil Pán pastierom a cez evanjelium aj nám, to je zvesť, ktorá prekrýva všetky ostatné, len si to musíme zobrať k srdcu. Podobne ako pastieri, tí chudáci a úbožiaci na poli, ktorých nikto nemal za nič a boli na kraji spoločnosti, oni si to zobrali k srdcu a povedali si: „ Poďme ..... a viďme, čo sa stalo, čo nám oznámil Pán.“ Štedrý večer je o takomto slove: „ Poďme a viďme!!“.

Vraciame sa do čias minulosti, v svojich srdciach, do detstva, ale v svojich srdciach musíme ísť aj do Betlehema, musíme vstať a vidieť, čo sa stalo, čo nám oznámil Pán. Tieto slová vyzývajú k osobnému stretnutiu s Kristom. Pastieri sa s ním stretli naozaj, ale aj v srdci, lebo uverili. My sa s Ním môžeme taktiež stretnúť, len musíme chcieť, musíme si povedať: „ Poďme až do Betlehema a viďme...“ . K dosiahnutiu všetkých cieľov treba prejsť kus cesty. Aj k poznaniu Pána ako svojho Spasiteľa a Boha, aj k tomu musí človek prejsť kus cesty. Avšak najskôr si musí povedať: „Poďme a viďme!“ Bez tohto rozhodnutia zostane obyčajným pastierom stáda svojho života, bez zážitku viery a stretnutia so živým Bohom.

Mnohým je však takto dobre. Mnohým nevadí, že sedia pri pahrebe svojej biedy a ich život iba tlie prázdnotou. Pre toto prišiel Kristus na svet, aby to zmenil v nás, aby nám dal čas detstva na celý život, čas detstva v zmysle Božích dietok. Všetkým to bolo oznámené, všetci to vieme, ale čo keď si nepovieme: „ Poďme až do Betlehema a viďme, čo sa stalo, čo nám oznámil Pán.“

Bratia a sestry, tešme sa z daru Vianoc, ktorý nám dal Boh a hľadajme, či niekde v nás naozaj nie je túžba zdvihnúť sa a ísť, obrazne povedané ísť až do Betlehema, aby sme našli a videli a prijali do srdca Spasiteľa, Ježiša Krista, narodené dieťa, ktoré zmenilo svet. Nech vás Pán Boh žehná. Amen.

Modlitba:
Ďakujeme Pane, že si prišiel do tohto sveta pre nás a pre našu spásu. Ďakujeme, že sme sa to mohli dozvedieť a môžeme vykročiť na tú cestu do Betlehema za Tebou, aby sme poznali Tvoju slávu. Prosíme, žehnaj nás v našich Vianociach, aby boli prežiarené svetlom Tvojej lásky, Tvojho pokoja a istoty, že Ty si s nami, aj vtedy, keď si myslíme, že Ťa niet. Skloň sa k váhavým a pochybujúcim, otvor ich srdcia. Žehnaj Pane aj dietky tohto sveta, aby mohli byť radosťou rodičom a rodičom daj silu v pokore dietky viesť životom. Naplň tieto Vianoce požehnaním pravej radosti pre tento svet. Amen.