Rozhor sa ohňom nadšenia a ľudia z celého sveta sa prídu pozerť na teba, ako horíš.

(John Wesley)

Kázeň Slova Božieho - Veľký piatok 10.4.2009

Čo povedať ó, dobrý Bože,
Čo, aké slová dnes, môj Pane.
Ty si riekol všetko predsa už
aj odpusť im, aj dokonané.
Tak kladiem len srdca tiché viery vyznanie
Tam pod kríž Tvoj
Kde kľaknúť nám treba všetkým hriešnikom
Všetkým z vďaky za ten pre nás smrti boj. Amen.

"A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili sa v prsia a tak sa vracali domov."   L 23, 48

Veľký piatok je deň, keď idú žarty bokom. Veľký piatok je deň veľmi vážny. Iste aj smutný, ale viac vážny a dôležitý, plný nepochopiteľného konania Božieho v záujme človeka. Ten Boží záujem sa prejavil spôsobom, ktorý človek buď odmieta, lebo mu pripadá neskutočne čudesný alebo ho prijíma vo viere, že bláznovstvo kríža, ako to nazval Pavol je bránou k nebesiam.

Aj my dnes môžeme premýšľať o kríži alebo pod krížom o kríži a hľadať si v srdci cestu k novému pochopeniu ciest Božích v tomto svete. Aj v prvej pašiovej piesni sme spievali text: "Rozmýšľajme dnes, my kresťania verní, ako Kristus Pán trpel mnohé rany, od narodenia do svojho skonania bez spočívania." Nuž o čom nám treba premýšľať? Čo všetko sa skrýva za slovom kríž? Aká zvesť je zapísaná v Kristovom kríži? Je veľa rôznych odpovedí.

Kríž je v prvom rade krutý nástroj popravy človeka. Dve brvná, ktoré znamenali smrť. Z kríža nemohol nikto zostúpiť živý. Na kríži všetci odsúdenci umreli. Tak umrel aj náš Pán Ježiš Kristus. Umrel smrťou odsúdenca, smrťou zlodejov, vrahov, buričov, smrťou ľudí, ku ktorým On nepatril. Krutosť kríža sa dá ťažko opísať. Kríž ako nástroj popravy znamená bolesť, ktorá zasahuje celého človeka nepredstaviteľným spôsobom.

Kríž však neprinášal len bolesť telesnú. Kríž znamenal bezmocnosť. Všetci odsúdení na kríži bezmocne viseli a  nemali nádej sa vytrhnúť, nemali ani možnosť, ani silu. Ukrižovanie priklincovalo všetku ľudskú nádej na život. Ostalo len pomalé čakanie na smrť. Najhorší pocit v živote človeka je bezmocnosť. Keď by ste niečo chceli urobiť, keď by to bolo nutné a potrebné, ale nedá sa, naozaj sa nedá. Keď chcete niekomu pomôcť - napríklad blížnym nemocným, chorým, ktorí trpia alebo keď vidíme v tv obrázky biedy. Človek sa vtedy cíti naozaj veľmi zle, zúfalo. Na kríži bola bezmocnosť deklarovaná tým najviditeľnejším spôsobom. Aj náš Pán Ježiš visel bezmocne na kríži. Celkom bezmocný, ako všetci ostatní pred Ním, aj vedľa Neho. Dokonca Jeho bezmocnosť pôsobila na ľudí smiešne a provokujúco. "Zostúp z kríža, ak si syn Boží...." .

Tu nachádzame jeden ďalší význam kríža. Kríž je aj symbolom potupy človeka. Všetci sa môžu dívať na tých, ktorí robili zle a môžu sa tešiť, že teraz dostali, čo si zaslúžili. Človek sa vie veľmi rád tešiť zo zlého. Všimnite si v tejto dobe -bulvárne časopisy a možno aj iné - žijú z toho, že ľudia sa tešia zo zlého, z problémov slávnych, z ich chorôb, rozchodov, trápení. Medializujú sa nešťastia. Potupa kríža bola obrovská. Kto skončil na kríži, tam bolo zrejmé, že život toho človeka nemal vysokú hodnotu, že urobil niečo naozaj škaredé a veľmi zlé. Kríž znamenal poníženie, aké sa len v tej dobe dalo uskutočniť.

V evanjeliu sa píše: "a všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo..." . Umieranie na kríži bolo pre mnohých divadlo. Kruté divadlo. Pre Pána Ježiša bol aj týmto spôsobom kríž taktiež potupou. Aj On bol potupený, aj ako človek, aj ako Boh. Kríž zobral všetku dôstojnosť. Často sa hovorí o dôstojnom konci života, o dôstojnej smrti pre rôzne vážne chorých a starých. Smrť na kríži nebola dôstojná. Všetko je to trochu zvláštne. Kríž a Kristus. Je nám to síce celkom samozrejmé, lebo sme na tento obraz zvyknutí, ale vždy keď sa nad charakterom smrti na kríži trochu zamyslíme, človek má chuť povedať - tak toto nie. To všetko bol omyl. Máme chuť povedať, že Pán Ježiš bol na kríži omylom. Niekde nastala chyba. Prečo On mal umrieť na kríži tak kruto, tak mladý, tak bolestne ako najväčší zločinec, keď Ním nebol. Ako to, že bol oddaný bezmocnosti, bezmocne visel, keď bol mocný Boh, Boží syn, ktorí činil divy, presahujúce všetky zákony zeme? Ako to? Prečo práve On musel byť potupený, ponížený tým najškaredším spôsobom, prečo sa z Neho mohli smiať?

Ako som povedal celkom na začiatku- Veľký piatok je vážny i smutný deň, plný nepochopiteľného Božieho konania v záujme človeka. Apoštol Pavol v liste Rímskym píše: "Kristus umrel za nás." Jeho smrť bola zástupná. Jeho smrť na kríži mala svoj zmysel práve v tom a preto, čo sa nám zdá možno neprijateľné. V systéme nášho života myslíme dnes na kríž a smrť, na smrť Kristovu na kríži, myslíme na to, že umrel a na to, ako umrel. Oboje má svoj význam, ale tá hlavná zvesť dnešného dňa je práve o smrti. O smrti, ktorá zasiahla naše životy. Zasiahla naše životy spôsobom, ktorý by si človek za istých okolností ani nemusel uvedomiť. Ale predsa, každý kto sa dostane do kontaktu s Bibliou, s cirkvou a zvesťou cirkvi o Kristovi, každý, kto svoj vlastný život nežije povrchne, ale hľadá aj duchovné, každý taký človek tohto sveta je smrťou Kristovou zasiahnutý naozaj.

A tu už prichádzame k biblickému veršu z Písma: "A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili sa v prsia a tak sa vracali domov." Už som spomínal, že ľudia majú radi divadlo. Aj kríž a ukrižovanie Ježiša bolo akýmsi divadlom. Je vôbec zvláštne, že Lukáš použil takéto slovo. Medzi divadlom vtedy a dnes je určite rozdiel. Avšak divadlo vnímame ako niečo kultúrne, ducha povzbudzujúce, niekedy i zábavné, ale divadlo má priviesť aj k zamysleniu. Božie divadlo na kríži malo svoj účel. Nebolo to divadlo v pravom slova zmysle, ale pre ľudí takým bolo. Možno všetci tí príchodzí ani netušili, ako sa ich to divadlo dotkne. Prišli sa len tak pozrieť, čudovať sa a smiať a odišli bijúc sa v prsia. Moja vina.

Veľkopiatočná udalosť je celkom iná dráma. Jej hlavnou postavou je Kristus a predsa- v istom zmysle je to dráma nášho života. Dráma, ktorej podstata je ukrytá v našich vnútorných zápasoch, v hľadaní zmyslu života a smrti, v hľadaní svojho vzťahu k Bohu, ktorého tak veľmi potrebujeme a zároveň Ho tak veľmi odmietame a bojujeme s Ním, v otázkach a odpovediach, ktoré presahujú hranice tohto sveta. Je to Božia dráma o človeku, o láske k človeku, ktorý nenávidí Boha láskou. Bime sa v prsia a tak sa vracajme domov. Kajajme sa a tak poďme k Večeri Pánovej. Uvedomme si, že Kristov kríž je o nás. Pane, zmiluj sa nad nami. Pane, vďaka za Tvoj kríž. Amen.