Najrozumnejšia forma výchovy je príklad.

(Albert Einstein)

Vianočná kapustnica mládeže - 21.12.2009

Vianočný stromček máva u nás v našom chráme Božom čestné miesto a ešte čestnejšia milá povinnosť jeho zdobenia už tradične patrí mládežníkom a konfirmandom. Aj tohtoročné predvianočné chvíle sa stretla tlupa mladých chlapčekov, chlapcov i mužov ako aj dievčatok, dievčeniec a žien na fare. My mladí neradi sa na robotu len tak dívame a odvážne sme sa vrhli na stromček. Najprv išli sviečky. Evička si poriadne potrápila prsty a hlavičku, kým všetky sviečky rozmotala ale nakoniec sa jej to podarilo. Vonku prašťal pod nohami sneh a nám vnútri prašťali pod nohami rozbité vianočné gule (so stratami vždy rátame?). Ale nie všetky gule sa nám podarilo rozbiť, niektoré sú aj na stromčeku. Brat Adrián zdobil o sto šesť a behal po rebríku ako veverička, resp. veveričiak? Na vrchu stromčeka je umiestnená aj krásna pätcípa hviezda, všetkým sa páči a z chuti sme si zaspievali : „My sme deti slobodného kraja, pod žltou hviezdou zrodené….na na na na.”

Stromček sa podarilo pomerne rýchlo a navyše aj celkom vkusne vyzdobiť, vďaka citlivému vkusu sestry Aničky a Evičky. A potom už, hor sa na kapustnicu.

V zborovej sieni to voňalo ako…ako ..... ako vo vývarovni pre bezdomovcov. Vôňa sa šírila všade navôkol. Zaspievali sme si zopár nábožných piesní a pán farár sa nám prihovoril na celkom príhodnú tému o tom, aké a či vôbec má miesto malý Ježiš v našom srdci. Tieto improvizované príhovory brata farára máme veľmi radi. :)

Ešte predtým, ako sme sa pustili do kapustnice, čakalo na nás členov mládeže odovzdávanie darčekov. Meno obdarovaného si každý vyžreboval už dávnejšie, samozrejme všetko bolo do poslednej chvíle tajné a nikto nevedel od koho čo dostane. O to silnejšie bolo prekvapenie. Mne sa najviac páčil darček od Aďuša pre pána farára – ploskačka s nápisom: "Lepší je frťan v žalúdku ako voda v pľúcach." Krásne, nie? A aké hlboko vianočné? Ale ani originálne tužkové baterky pre Zuzku neboli na zahodenie! ? Samozrejme, že ani naši konfirmandi neodišli naprázdno a dostali malý sladký darček, veď oni si to tiež zaslúžia. (alebo žeby nie?)

Potom, vďaka Pánu Bohu, sme sa mohli už pustiť do kapustnice. Lahodná chuť tohto gurmánskeho skvostu bola poéziou pre moje i Mirkine chuťové poháriky. Myslím, že chutilo všetkým a sebavedomo môžeme vyhlásiť, že tohtoročná vianočná kapustnica bola najlepšou kapustnicou, akú sme na fare tohto roku jedli. (asi preto, že bola jediná!).

Ešte sme poriadne ani nedojedli a pán farár nás už rozdeľoval do družstiev pre vedomostný kvíz. Dvadsaťpäť otázok, štyri tímy, jeden víťaz. Otázky boli menej i viac náročné, ale s prehľadom, ako inak, zvíťazili naši najstarší členovia na čele s Adriánom. Možno by vyhrali aj Mirka, Zuzka a Lenka, len Ivan tam dával „šplechy“ od veci, stratili pár cenných bodov a preto nevyhrali.

Keď sa už chlapčekovia a dievčatká pobrali domov, ostali len chlapci, muži, dievčatá a ženy. Niekto (že by Katka???) navrhol guľovačku. "Hmmm… nedbám…", okúňala sa Zuzka a vzápätí dostala headshot od nejakého fagana (veď jam u dám, keď how street nem!!!) Hneď sa rozpútala spontánna snehová vojna všetkých proti Jankovi. Úbožiačik. Prečo práve on???

Bojoval statočne, ale Zuzka s lopatou mu nedala pokoj. (Ináč lopata je vynikajúci nástroj na guľovačku- jedna rana lopatou urobí viac ako 10 poriadnych gúľ). Potom sa k Jankovi pridal aj Aďuško. Keď už hovoríme aj o headshotoch (zásah do hlavy, pozn. prekl.) aj pán farár sa chcel pridať, ale ako ho schytal, skoro ho to omrzelo.

Vreskot, piskot, krik, šmrk, vrk, bum, bác, tresk, ách i och. To všetko bolo takmer hodinu počuť na farskom dvore. Nevládni, ukonaní, zasnežení, mokrí (ale ti mamka dala za tie mokré gate, však Lenka??? ha ha ha) sme sa rozutekali domov. Veď predsa všetkého veľa.... cvak....cvak....záverečné spoločné foto a už len dovi, majte sa, uvidíme sa.

Nevyspytateľné sú Tvoje cesty, predivné Tvoje skutky, milý Bože. Lepší je jeden večer s Tebou milý Ježišu, ako inde milión. Vďaka Ti Pane, bolo to v Tvojom mene. Požehnaj mladých chlapcov i dievčatá, ktorí tam boli aj neboli a dopraj nám prežiť Tvoje prichádzajúce narodeniny s Tebou, nad Tvojou kolískou. Amen!

Správu pripravil: Ján Petrovič
(písal ju hneď večer po kapustnici a guľovačke-je dosť možné, že práve táto skutočnosť ovplyvnila myšlienkovú kvalitu textu)