Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.

(Matka Tereza)

Vianočná kapustnica mládeže - 23.12.2013

Fotogaléria Fotogaléria

Rozprávka o skutočných rozprávkových boháčoch čo zjedli kapustnicu


Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Kde bolo tam bolo, v jednom zvláštnom cirkevnom zbore ECAV na Slovensku, kde miestny farár hráva v rockovej kapele a nové zborové domy tam rastú ako huby po daždi, bolo raz jedno spoločenstvo veľmi bohatých rozprávkových bytostí. Prečo boli takí bohatí sa dozvieme neskôr. Okrem iných pravidelných sobotných stretnutí, kde sa tieto bytosti stretávajú, majú aj jedno jedinečné, Vianočné stretnutie, ktoré sa koná od dôb pradávnych. O mieste a čase tejto udalosti sa tieto bytosti dohadujú vždy v jednej tajomnej verejnej facebookovej skupine.

Miestom stretnutia je vždy legendárny starobylý evanjelický chrám v Badíne. Čas stretnutia nebol náhodný, bol stanovený na deviatu hodinu po východe Slnka v druhý deň po zimnom slnovrate roku Pána 2013.

Pozvanie kráľa Romana I. Gitaristu prijali princezné Mirka, Miška, Lenka, Zuzka P., Katka P. a Evka. Prišli aj lesné víly Zuzka B., Vaneska, Kristínka, Viktória a Radka. Prišli aj tri morské panny Zuzka H, Katka G a Ivka. Pozvanie prijali aj vojvoda Marián s manželkou Dankou, ktorí prišli z ďalekého kraja. Prišla aj grófka Janka von Moravchick s následníkom trónu Lukášom. Udatní zbrojnoši Martin s Patrikom nás tiež potešili svojou prítomnosťou. Toto podivné spoločenstvo uzatváral bard Pavol a jeho brat, nebojácny bohatier – veterán Ján.

Na úvod svojho stretnutia podľa starobylej tradície tieto bytosti spoločne ozdobujú vianočný stromček. Používajú rôzne zázračné predmety, lesklé gule, svetielka a rôzne iné predmety. Takto spoločne pracujú až kým stromček nie je rozprávkovo krásny.

Po tomto úkone všetky bytosti opúšťajú Boží chrám a presúvajú sa buď pešo alebo na metlách alebo na plnokrvných 56 koňových záprahoch niekde inde, na iné tajomné miesto.

Tento rok sa, aj keď na poslednú chvíľu ale o to spontánnejšie, uzhodli stretnúť mimo kráľovskej zborovej siene, ktorá je od vekov určená na tieto tajomné stretnutia, pretože sa prerába. Kráľ Roman I. Gitarista využil svoju moc a dobré kontakty s iným kráľom, Dušanom II. Faškom, ktorý veľkodušne ponúkol svoj hrad, ktorý je okrem iného miestom stretnutia všetkých športovcov v Badíne.

A tam tieto bytosti urobili tú povestnú, očakávanú vec. Zjedli kapustnicu, ktorú tentoraz pripravoval podľa prísne tajných starobylých receptúr sám veľký Roman I. Gitarista. Chutilo vštkým... .

Potom nasledovalo spievanie krásnych piesní na Božiu slávu, na gitare hral sám Roman I. Gitarista.

Spevu nebolo konca kraja... Ale keď už aj zbrojnoši Maťo s Patrikom mali od spevu chrapľavé hlasy, kráľ prestal hrať a bytosti obrátili svoje srdcia k Pánu Bohu v modlitbe.

A potom sa zabávali a súťažili spolu pri zaujímavých hrách a aktivitách, ktoré pre všetkých pripravili princezné Mirka, Lenka a Zuzka P.

Toto vianočné stretnutie sa skočilo presne podľa dávnych pravidiel – 4 hodiny po západe Slnka. Bytosti sa po spoločných krásnych modlitbách, pri ktorých sa od dojatia zaligotali slzičky i v očkách nebojácnych bohatierov, odobrali domov.

A prečo sú tieto bytosti také bohaté? Je to jednoduché... Majú vieru v mocného Boha, ktorý ich všetky stvoril, vykúpil a posvätil a majú medzi sebou priateľstvá, ktoré nikde nekúpite... ani v rozprávke.

(Tento príspevok bol písaný bezprostredne po mládežníckej kapustnici, preto je možné, že z húb, ktoré sa v kapustnici varili, bol autor trochu „high“ a „mimo“)

Janko Petrovič