Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami.

(Leonardo da Vinci)

Seniorálne stretnutie žien v Hrochoti, 29.5. 2011

Vnútromisijný výbor Zvolenského seniorátu, osobite kordinátorka pre prácu so spoločenstvom žien sestra Beatka Fraňová pripravili zaujímavú akciu pre všetkých tých, ktorí chceli prežiť iné nedeľné popoludnie ako zvyčajne.

Hrochoťský chrám Boží privítal niekoľko desiatok sestier, (ale i pár mužov), ktoré prijali pozvanie v túžbe počuť dobrú prednášku, pobudnúť v kruhu milých a zbožných ľudí, potešiť sa vzájomným budovaním i zdieľaním.

Úvodná časť stretnutia mala bohoslužobný charakter. Zaspievali sme pár piesní, vypočuli si zvesť slova Božieho z úst sestry organizátorky a domácej sestry farárky. Pripomenula nám príbeh a jeho posolstvá o vdove zo Sarepty a jej stretnutí s Eliášom. Boh sa o nás stará, len mu treba veriť, tak by sme stručne mohli zhrnúť hlavnú zvesť kázne.

Potom už v sprievode svojej manželky k pultu rečníka pristúpil brat farár Štefan Kišš. Brat farár je nevidiaci, napriek tomu, ba možno povedať možno práve preto vidí do niektorých oblastí života viac ako my, vidiaci. Hovoril úprimne, zo srdca, o veciach, ktoré sa týkajú našich vzťahov, spolužitia, v rodinách, v manželstvách. Pripomenul formy spolužitia, ale hlavne sa zameral na obsah. Tu treba pripomenúť slovko KRB, ktorého začiatočné písmená značia odkaz na tri dôležité piliere našich vzťahov: komunikáciu, religiozitu a budovanie. Naše vzťahy musíme držať na otvorenej komunikácii, na duchovnom, náboženskom rozmere a tiež v potrebe budovania. No a ako sa budujeme? Dobrými skutkami, prejavmi vďaky i úcty, pochvalou namiesto kritiky a prijímaním členov rodiny či iných ľudí práve takých, akí sú. Všetky Jeho slová boli veľmi aktuálne, vhodne podané a preto aj účastníkmi veľmi pozitívne prijaté, ako zmysluplné posolstvo pre ďalší život. Buď Bohu vďaka, že nás aj týmto spôsobom poučil a usmernil.

Záverom programu v chráme sme prijali požehnanie od brata seniora P. J. Sotáka, ktorý samozrejme stretnutie uviedol na začiatku a teda aj uzavrel.

Pozvanie na farský dvor k občerstveniu bolo príjemným bonusom, ktoré pripravilo priestor a čas na stretnutie, rozhovor, reflexiu na to, čo odznelo v chráme.

Buď vďaka Pánu Bohu za požehnaný čas a hostiteľom i organizátorom za prípravu. Vďaka samozrejme patrí i bratov Štefanovi a vyprosujeme pre neho a jeho rodinku veľa Božieho požehnania. „ Chvála Tebe Bože náš...!“

r.d.