Ak má byť niekto spasený, musí v Krista uveriť, jeho slovo počuť a skutkom ho až do smrti plniť.

(Jan Hus)

Ekumenické modlitebné stretnutie, 24. január 2016

Predposledná januárová nedeľa býva v našej dedine obohatená jedným veľmi milým stretnutím. Je to modlitebné stretnutie občanov Badína, ktorí sa denne stretávame na ulici, v dolnom či hornom obchode, starej či novšej krčme, na zastávke autobusu, na zbernom dvore alebo hocikde inde len nie v nedeľu v kostole. Tam sa obvykle nestretávame, lebo jedni sme evanjelici a druhí zas katolíci. V túto nedeľu sa však vždy všetko mení.

Tradíciu ekumenických stretnutí v našej obci založili, pokiaľ sa dobre pamätám, ešte pán farár Hargaš a z katolíckej farnosti pán farár Gallovič. Ďakujem Pánu Bohu za túto ich iniciatívu. Modliť sa treba, to nám hovorí aj Pán Ježiš Kristus. A tiež Pán Ježiš Kristus vo svojej arcipastierskej modlitbe prosí, aby tí, ktorých mu zveril Jeho Otec, boli jedno. Verím, že pri týchto stretnutiach sa tieto Jeho slová napĺňajú.

Tento rok sa stretnutie konalo v rímskokatolíckom kostole v Badíne. Po úvodnom privítaní pána farára Jakubíka sme spoločne spievali piesne, ktoré poznajú jedni aj druhí. Zvesťou slova Božieho nás povzbudil evanjelický pán farár Dovala, ktorý okrem iného zdôraznil, že v týchto modlitbených stretnutiach vidí veľký zmysel a význam. Potom už nasledovali modlitby nás, veriacich z oboch cirkví, ktoré sme si sami pripravili (verím, že vedení Duchom Svätým :-) ) Odzneli vďaky i prosby za našu prírodu, za nepokoje vo svete, za aktuálne problémy s migráciou, modlili sme sa za trpiacich i prenasledovaných, za učiteľov, za mládež a deti, za rodiny i manželstvá, ďakovali sme sa rok 2015 a prosili o požehnanie do roku 2016 a ešte mnoho iného. Verím, že Pán Boh počul naše modlitby.

Počas stretnutia svojím spevom obohacovali program aj členovia ľudových speváckych zborov Javory a Liesky, kvalitnou hrou na organe, husliach i sólovým spevom nás potešili mladí umelci z farnosti. Po skončení programu nás všetkých zúčastnených privítali aj v priestoroch fary, kde naši bratia a sestry z farnosti pripravili veľmi bohaté a chutné občerstvenie. Pri spoločných rozhovoroch sme tam strávili príjemný večer.

Veríma som si istý, že Pán Boh má radosť, keď sú Jeho deti spolu v láske, a keď sa pri tom ešte aj spoločne modlia, tak to musí jasať celé nebo. Celému stretnutiu mi však chýbali tri veci. Prvou boli deti. Tak ako každá domácnosť bez detí je smutná, tak aj chrám Boží bez detí je smutný. Až na jednu milú rodinku s tromi deťmi z farnosti som nevidel iné deti. Aj keď sme sa za ne modlili, nepriviedli sme ich… Druhou vecou, ktorá mi chýbala, bolo spoločné vystúpneie mládeže z oboch cirkví s mládežníckymi pesničkami. Doteraz to vždy bolo, a aj keď vždy som sa na seba hneval, že som spieval slabo aj to falošne, tak mi tento zážitok veľmi chýbal. Nuž čo, mládeže niet, nieto ani spev. Verím, že modlitba za mládež bude vypočutá a o rok to odpálime. Treťou vecou, ktorá mi chýbala, boli učitelia. Stretnutie sa konalo v predvečer veľkého štrajku učiteľov. Som presvedčený, že keby všetci veriaci učitelia zo školy v Badíne spojili svoje sily v modlitbe tak silno ako potom na druhý deň hlasno skandovali na námestí, dostali by sa ich požiadavky na omnoho lepšie a kompetentnejšie miesto, ako je Ministerstvo školstva či Úrad vlády. Ale to už som asi trochu bigotný ...