Tak, začali sme dnes - prvé detské večerné služby Božie. A poviem Vám, bolo super, krásne detské piesne, slovo Božie ešte trochu vianočné, ale o to vzácnejšie, biblický príbeh - videofilm z produkcie Studia Nádej. No, ale v prvom rade kopec detí, rodičov a starých rodičov, ozaj požehnané chvíle. Aspoň, tak sme to cítili, my v predných radoch, nielen v rámci sedenia, ale skromne sa priznávame aj ako tí, ktorí to majú všetko na rováši, čo sa týka organizácie.
Dnes žiadna gitarka, ale ani organ, len „synťáčik“ a zvuk klavíra a elekrického sláčika. Milé...pán kantor to, ako vždy výborne zvládol a dal pesničkám novú atmosféru. Pán farár nám zasa pripomenul, že sa máme ponáhľať za dobrými vecami, za tými, ktoré nás potešia a povzbudia vo viere. Tak, ako to bolo s pastiermi pri Betleheme. Zlému sa naopak treba vyhýbať a utekať skôr od toho, ako k nemu. Prosme Pána, aby nám dával k tomu silu. Potom budú naše srdiečka naplnené radosťou, ako boli aj srdiečka pastierov.
Len veriť, že najbližšie detské služby Božie v kostole budú rovnako v hojnom počte navštívené deťmi a ich rodičmi ako dnes. Spolu nás bolo pri všetkej skromnosti skoro 50. Veríme, že nejako sa podarí pomaličky vštepiť všetkým túto milú "povinnosť", že si nájdu hodinku na spoločne strávené chvíľky v chráme a že raz, keď budú deti dospelé, tiež si na to spomenú a vrátia sa a rodičia nebudú ľutovať, že ich to "naučili" - ale to som už ďaleko...len začíname, tak nech nám v tom Pán Boh pomáha...neponáhľajme sa!
A ešte chcem povedať, mamičky, keď detičky trošku "vyrušovali", netrápte sa s tým. Je to pre ne prirodzené, neobsedia ešte na mieste a zatiaľ nevedia, ako sa majú v chráme správať, nemajú odkiaľ, mnohé. Aj to je cieľom, zvyknúť si, naučiť sa, nie nasilu, pomaly, prirodzene, skúsenosťou, trpezlivo, bez vyčítavých pohľadov.
Nuž, vďaka Pánu Bohu, tešíme sa o mesiac. A hádam nezabudneme na foťák...ale ako sa vyjadrila jedna mamička, máme to „nafotené inde".
LD