Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.

(Albert Schweitzer)

Čo s pôstom? Mt 6, 16-18 ( výklad pre dorast a mládež)

Do nášho duchovného života patrí aj pôst. Pôst je slovo, ktoré má viaceré významy.
Ľudia si ho hlavne spájajú s odriekaním jedla, či pitia, zábavy a podobne.

Čo si myslíte, koľko dní by ste vydržali bez jedla? Koľko dní by ste vydržali bez vody?
Koľko dní by ste vydržali bez počítača? Koľko dní byste vydržali bez mobilu? Bez telky?
V pôste teda nemusím len nejesť, ale môžem sa rozhodnúť, že sa v danom čase vzdám vecí, ktoré zvyčajne robím a robím ich rád. Má to svoj význam.

Pôstom sa nazýva aj obdobie v cirkevnom roku, konkrétne dni a týždne, v ktorom sa ako kresťania pripravujeme na pripomienku smrti Pána Ježiša Krista na kríži. V pôste sa duchovne pripravujeme. Máme byť teda viac zameraný na svojho ducha, na svoju vieru. O to ide, ak sa vzdáme na čas jedla, zábavy, TV a podobne. Možno teda hovoriť o pôste v pôste.

Je na každom človeku, ako sa rozhodne obdobie pôstu prežiť. Či sa naozaj začne postiť, obmädzí nejaké aktivity, začne si viac čítať Bibliu, nábožnú literatúru, bude chodiť do kostola. Malo by to tak byť. Ale aj nemusí. Pôst nasilu nie je ozajstným pôstom. Ani pôst navonok nie je ozajstným pôstom.

Treba si položiť otázku, je môj duchovný život v poriadku? Je všetko úplne tak, ako by malo byť? Som blízko Pánu Bohu v srdci? Ako sa táto moja blízkosť prejavuje vo vzťahu k mojim blížnym. Nikto z nás nie je tak blízko, aby si mohol povedať, že nepotrebuje niečo so sebou robiť. A obdobie pôstu môže byť začiatkom. Vždy sa musí nejako začať. Môžu tak urobiť aj mladí i starší.

Pán Ježiš sa postil na púšti 40 dní. Tak nám o tom píšu evanjelisti. Bolo to predtým, ako začal verejne pôsobiť. V tomto období, tam na púšti sa pripravoval. Postil sa, nejedol, zostal sám, premýšľal, modlil sa. Diali sa tak s ním až čudné veci, keď bol pokúšaný diablom. Táto jeho skúsenosť je v pozadí kresťanského obdobia pôstu i prežívania pôstu.

Už v časoch pred PJK pôst nebol ničím nezvyčajným. Boli to staré zvyky. Ľudia sa postili a zvyčajne to robili v ťažkých časoch života, v krízach, pred dôležitými rozhodnutiami. Tak si o tom čítame na viacerých miestach v Biblii.

Neskôr sa z toho stal náboženský zvyk. A dnes je to pre mnohých už len náboženský zvyk, čo je chybou. Máte aj vy nejaké zvyky, ktoré robíte ani neviete prečo? Je nejaké konanie, ktoré robíte preto, aby ste boli zaujímavý pred ľuďmi alebo aby ste sa zapojili do radu?

Pán Ježiš hovoril o postení sa v Mt 6, 16-18. V jeho časoch bolo veľa ľudí, ktorí využívali tento náboženský zvyk pôstu, aby sa ukazovali pred ľuďmi. Znetvorovali si tvár, sypali si popol na hlavu a tým si získavali obdiv a úctu ľudí, ktorí to nedokázali a nevedeli. Mnohí si tak mysleli, že sú na tom duchovne lepšie. Ale Ježišovi sa to nepáčilo, lebo vedel, že to nerobia úprimne, ale pre ľudí.

My sa máme postiť tak, aby to videl Boh. Kým tí jedni sa tvárili zachmúrene, Ježiš vraví, aby sme vyzerali pekne. Navonok teda vôbec nemusí byť vidno, že sa postím, že duchovne sa snažím priblížiť Bohu a že premýšľam o Kristovi a Jeho kríži.

Skús teda premýšľať, ako prežiješ toto obdobie pôstu, čím ho naplníš. Nemusíš to nikomu hovoriť, je to medzi tebou a Bohom. Je to o tvojom srdci. Pán Boh do neho vidí. Dôležité je, aby sme sa všetci priblížili k Bohu, ku Kristovi. Amen.