Nemá zásluhy ten, kto nemá šťastia.

(Jonáš Záborský)

Stretnutie dorastu - Ján 10, 28

Téma: Požehnaná krajina mlieka a medu (2M 3,7-8)

Izraelci žili v Egypte v otroctve.
Otroctvo spočívalo hlavne v tom, že vlastne nepatrili sami sebe a nerobili pre seba, ale slúžili egyptskému faraónovi...žili pre jeho profit (niečo podobné ako je to vo väčšine fabrík a v štáte).

Boh oslovil Mojžiša, aby mu dal úlohu – vyviesť izralecov z krajiny otroctva.

Pri stretnutí Hospodina a s Mojžišom zazneli slová: verše 2M 3,7-8.

V týchto slovách je opísaný Boží pohľad na situáciu izraelcov a je v nich dané i zasľúbenie.
Boh videl biedu a rozhodol sa toto zmeniť, dať človeku slobodu, nový život, niečo vzácne a jedinečné, novú krajinu.

Boh chcel dať svojmu ľudu veľké požehnanie v novej krajine.
Krajina, do ktorej mali ísť bola krajinou mlieka a medu...bohatstvo, hojnosť, sú zhrnuté v slovách o mlieku a mede.
Ak doja ovce, kravy a kozy, ...ak včely donášajú med, máme hojnosť, blahobyt, Božie požehnanie...máme pre svoj život veľké veci.

Izraleci sa mohli tešiť, že idú do krajiny s veľkým Božím požehnaním

Tu prichádzame k vianočnému príbehu.
Pred Vianocami, si môžeme uvedomiť, že Boh videl našu biedu a rozhodol sa zmeniť to, rozhodol sa priniesť do nášho života požehnanie, veľké požehnanie.

Je pre nás veľmi potrebné, aby sme si uvedomili obrovské požehnanie Vianoc, ktoré sme dostali v Kristovi.
Je to podobné, ako keď Boh zasľúbil krajinu mlieka a medu, aj nám Boh v Kristovi zasľubuje mnohé požehnanie života.

Medovníky...prečo sa pečú? ...

Vianoce sú Božím požehnaním, sú pre nás duchovnou krajinou mlieka a medu, v ktorej nám Pán Boh dáva všetko, čo potrebujeme a v Ježišovi nás vedie k záchrane.

Medovník nám teda môže pripomenúť - Božie požehnanie v Ježišovi Kristovi.

Nech nás sprevádza Pán. Amen.