Najlepším spôsobom ako spoznať Boha je milovať čo najviac vecí.

(Vincent van Gogh)

Detská besiedka - Pomazanie Ježiša v Betánii

Detská besiedka 6.4.2014            Fotogaléria

Pomazanie Ježiša v Betánii

Ľudia používajú rôzne mastičky a krémy. Na ruky, na nohy, na tvár, na pery.
Existuje veľa druhov kozmetikých prípravkov, tak sa to dnes volá.
A potom sú aj liečivé masti. Dajú sa kúpiť v lekárni a mali by pomáhať pri všelijakých nemociach.
Niektoré z nich sú priam zázračné, iné sa iba tak tvária.

V Ježišovej dobe sa masti a mastičky používali vo veľkom a veľmi často. Mali pre ľudí veľkú cenu. Mali rôzny pôvod a rôzny účel.

Aj Ježiš poznal všelijaké masti. Jednou takou veľmi vzácnou masťou bol aj pomazaný. Stalo sa to 6 dní pred Veľkou nocou, v mestečku, ktoré sa volalo Betánia. Tam bol Ježiš na návšteve u súrodencov, ktorí sa volali Mária, Marta, Lazar.

Viete čo urobila jedna z týchto sestier, Mária? Prečítajme si to: J 12, 3

"Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti."

Bol to krásny skutok, prejav úcty, lásky.
Tá masť bola veľmi drahá a Mária ju predsa neľutovala.
Človek by nikdy nemal ľutovať urobiť niečo pre druhého človeka, ktorého má rád, nech to stojí akékoľvek peniaze.

Nardová masť sa vyrábala z rastliny, ktorá rastie v Nepále a stála naozaj veľa peňazí. Mohla byť súčasťou Máriinho vena, ktoré si mohla zobrať so sebou, keď sa bude vydávať. Ale ona sa rozhodla ináč.

A čo je tiež zaujímavé, že táto masť krásne voňala a dom sa naplnil vôňou tejto masti.
Akokeby sa ten krásny skutok Márie rozniesol po celom dome.
Lebo naše dobré skutky voči blížnym voňajú. Je to vôňa Bohu milá. Aj ľuďom.

Lenže bol tam človek, ktorému to všetko nevoňalo. Vôbec nie! Mal ináč nastavené čuchové bunky srdca! Bol to taký človek, ako sa vraví, „všetkými masťami mazaný.“
Ten človek sa volal Judáš. Judáš mal na starosti pokladničku učeníkov.
Tento sa začal hnevať, že to nemala urobiť, že to bola škoda.
Vraj to mali predať a rozdať chudobným.
Lenže toto nemyslel úprimne, ale išlo mu o peniaze pre seba. Z pokladničky pre všetkých zvykol kradnúť!

A viete, čo mu povedal Ježiš? J 12,7

"Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“

Pán Ježiš pripomenul, že sa blíži Jeho smrť a pohreb. Bolo to teda všetko dosť smutné.
Ale aj táto udalosť nám pripomína, že Ježiš umrel za nás a naše hriechy a my mu máme opätovať lásku a vďaku, aj tým, že nebudeme ľutovať čokoľvek urobiť pre našich blízkych, ani pre cirkev. Nech Vás Pán Boh žehná. Amen.