Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.

(Henryk Sienkiewicz)

Detská besiedka k Pamiatke posvätenia chrámu

Detská besiedka 13.10.2013            Fotogaléria

"Môj dom má byť domom modlitby!" L 19,46

Besiedka s touto témou sa konala v chráme. Lebo najlepšie je hovoriť o chráme na tom pravom mieste.

Dopoludnia sme mali na službách Božích slávnosť – pamiatku posvätenia chrámu, 147 rokov od toho dňa, keď sa všetci veriaci mohli potešiť naplnením túžob a z veľkej Božej milosti, pretože Boh sa priznal k staviteľom.

Do kostola sme vstúpili cez sakristiu. Deťom som povedal, čo sa deje pred službami Božími. Ako sa zapínajú a prečo znejú zvony, akým spôsobom sa pán kantor dozvie, kedy má začať hrať a kedy vstupujem ako kňaz do chrámu.

Po vstupe do vnútra sme sa všetci pomodlili pred oltárom, lebo každý, kto vstúpi do chrámu má si skloniť hlávku pred Bohom a vysloviť tichučkú modlitbu.

Sme v kostole, v chráme Božom, v Božom dome, vo svätostánku, tak všelijako sa dá nazvať miesto, kde sa nachádzame. Všetkými týmito menami nazývame to vzácne miesto, kde chodia veriaci kresťania oslavovať Pána Boha, modliť sa, spievať a počúvať slovo Božie.

Deťom som povedal, že náš chrám, v ktorom sedíme má dnes sviatok, akési narodeniny. Stojí tu a slúži nám už 147 rokov od dňa, keď bol na jeseň v roku 1866 posvätený.

Ďalej sme sme skúmali, čo všetko sa v kostole nachádza. A tak sme postupne prešli všetky zaujímavé kúty a súčasti nášho kostola. Dôležité bolo vysvetliť, čo je to oltár, aký obraz je nad oltárom, pripomenúť oltárnu bránu. Ukázali sme si krstiteľnicu, kazateľnicu.

Pozreli sme sa hore na klenbu kostola a na nápisy, ktoré sú nad nami. „Ja som cesta i pravda i život!" J 14,6 V otvorenej knihe sme videli písmená alfa i omega. A v tej istej namaľovanej knihe sme čítali vdiaľke i slová "Môj dom má byť domom modlitby!" L 19,46 Tie znamenajú, že chrám je určený na stretnutie s Bohom, Božím slovom, modlitbou. Ale ľudia sa niekedy aj v kostole i na službách Božích správajú tak, ako by sa nemalo.
Vieme, čo sa v kostole nepatrí?

Potom sme sa presunuli k organu a vyskúšali sme si, ako sa na organe hrá.
Pozreli sme sa i do bruška organu a pofúkali sme aj do starých, už vyradených organových píšťal...pí,pí, pí...hú...:)
Nesmeli sme zabudnúť pripomenúť výrok: „ Dvakrát sa modlí, ten, kto spieva!“ a aj preto organ ako doprovodný nástroj je veľmi dôležitý a užitočný. Je to kráľovský nástroj v službe Bohu a evanjelia.

Na záver sme sa išli pozrieť do veže, ako každý rok. Vždy je to zaujímavé i dobrodružné. Takéto miesta deti fascinujú.

Na fare sme si vyrobili z kamienkov, listov a konárikov obrázky nášho kostola. Boli veľmi pekné, pozrite si fotky.

Ďakujeme Pane, za náš chrám i za všetko, čo sme na besiedke mohli počuť. Amen.

created by picasa2html.com