Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.
(Henryk Sienkiewicz)
Detská besiedka 14.10.2012
Fotogaléria
Je jedno iné zaujímavé miesto, kde ľudia radi chodia. Ale nechodia tam všetci ľudia, len tí, ktorí majú v srdci lásku k Pánu Bohu. Viete, aké to je?
To miesto sa volá kostol alebo chrám, Boží dom.
My, kresťania- evanjelici v Badíne máme tiež svoj kostol, do ktorého ľudia radi prichádzajú. Tento kostol má už 146 rokov. Práve dnes sme mali slávnosť posvätenia chrámu.
Čo všetko sa v kostole deje? Modlitby, spevy, kázanie Božieho slova.
Aj Pán Ježiš chodieval do chrámu v Jeruzaleme. A zasa v Nazarete, kde žil, tam bol malý kostolík, ktorý sa volal synagoga. Tam sa on a ostatní veriaci zhromažďovali a spievali, modlili sa, počúvali slovo Božie, presne, ako aj my dnes.
Jeden človek raz dávno napísal a je to zaznamenané v Biblii:
Pre tohto človeka, ktorý mal veľkú lásku k Bohu vo svojom srdci bolo lepšie byť jeden deň v chráme, ako kdekoľvek inde, jeho tak tešilo, že môže byť v chráme, že to musel všetkým povedať týmito slovami.
A pre nás je to napomenutie od Pána Boha, aby aj nám bol kostol vzácnym miestom, kde radi chodíme a kde počúvame o Pánu Bohu a kde sme s tými, ktorí v Neho veria.
Poznám zaujímavé tvory, ktoré žijú v kostole. Čo by to mohlo byť? Pavúky, myši?
Sú to netopiere. Tieto síce nechodia na SB, ale žijú v chráme, vo veži. Sú to takí tajomní strážcovia chrámu. Netopiere nevidia, ale výborne počujú. Ich uši sú pre nich veľmi dôležité.
A aj ten, kto prichádza do kostola, musí hlavne počúvať a prijímať a podľa toho organizovať svoj život. Podľa Božieho slova.
Tak prosme Pána Boha, aby nám dal túžbu do srdca chodiť do chrámu a počúvať Jeho slovo, aby nám bola jedna chvíľa v chráme vzácnejšia ako inde tisíc. Amen.