Najlepším spôsobom ako spoznať Boha je milovať čo najviac vecí.

(Vincent van Gogh)

Detská besiedka - poďme za Ježišom!   Podobenstvo o stratenom synovi, Lk 15,11-32

Privítanie, piesne, modlitba

Výklad

Dnes si povieme ďalšie podobenstvo, ktoré hovoril Pán Ježiš svojim učeníkom. Aj v tomto podobenstve vystupujú dvaja synovia, tak ako v podobenstve, o ktorom sme si hovorili na minulej besiedke, ale toto je iný príbeh. Aký? Pozorne počúvajte!

Podobenstvo prenesieme do súčasnosti a deťom v šiestich krátkych scénkach príbeh humorne priblížime.

V scénke č. 1 vystupuje rozprávač, ktorý uvedie príbeh a mladší syn, ktorý svoje slová adresuje otcovi.
Foto 4
Rozprávač: Jeden muž mal dvoch synov. Raz jeden z nich, ten mladší, prišiel za otcom a vyžiadal si svoje dedičstvo.
Mladší syn: Otec, počúvaj ma pozorne, už ma nebaví počúvať tvoje príkazy a zákazy. Stále mi rozkazuješ, čo mám robiť a čo nemám robiť. Vieš čo, daj mi môj podiel z dedičstva a ja pôjdem svojou cestou!
Rozprávač: A otec rozdelil im majetok. Mladší syn si vzal, čo mu otec dal a odišiel. Odsťahoval sa do ďalekej krajiny. Aj s dedičstvom, ktoré si od otca vyžiadal. A čo si myslíte, čo s tým dedičstvom (s tými peniazmi) urobil? No, uvidíme...

Scénka č. 2 sa začína monológom mladšieho syna, v ktorom rozpráva o tom, ako sa mal dobre, kým mohol utrácať dedičstvo, ale aj o tom, čo musel urobiť, keď už všetko premárnil a z dedičstva mu už nič neostalo.
Mladší syn: No viete, ja som sa odsťahoval sem k moru, rovno do Grécka. Trošku sme hýrili, teda trošku viac, trošku sme sa zabávali, jedli, hodovali.... A postupne sa mi peniažky míňali až sa minuli úplne, do posledného eura. No a čo teraz idem robiť. Hádam nie ísť do roboty, ja taký bohatý dedič a pracovať? Jáááj, ale už bohatý tuším nie som. No, asi mi nič iné neostáva, musím začať pracovať, lebo som už aj nejaký hladný, aj smädný.
Rozprávač: Mladší syn vysedával v krčme, bavil sa a hýril až dovtedy, kým všetko nestrovil. A viete, čo bolo ďalej? Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov, ktorý mu dal robotu. Začal pásť svine.

Scénka č. 3 je monológom mladšieho syna pri pasení svíň s uvedomením si, ako mu pri otcovi bolo dobre s rozhodnutím vrátiť sa k nemu domov.
Mladší syn: Ale viete, čo sú to svine? Pre nás židov je to nečisté zviera. Ani jesť ho nemôžeme. A vidíte, ja ich tú pásť musím. Taká najpodradnejšia robota. A keby mi aspoň platili za to, ale neplatia. A ja som hladný. Dokonca som si pýtal, či by mi dali z tých odpadkov, čo s nimi svine kŕmia. A majiteľ sa na mňa oboril, že či chcem tým sviniam spred rypáka jesť, že či mňa ide namiesto svíň vykrmovať? Takto zle sa nemá ani ten najbezvýznamnejší sluha u môjho otca. Ten aspoň platí za robotu. Nie, to takto nemôžem ja tu pracovať, bez pláce. Pôjdem ja veru k môjmu otcovi, poprosím ho o odpustenie a zamestnám sa u neho.

V scénke č. 4 rozprávač uvedie ďalší dej, v ktorom sa stretáva mladší syn so svojím otcom, ale zároveň sa stretáva aj so svojim starším bratom.
Rozprávač: Mladší syn sa rozhodol vrátiť k otcovi. Čo myslíte, čo povedal otec synovi, keď sa k nemu vrátil? Otec uzrel svojho syna, ešte keď bol ďaleko, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho a rozkázal sluhom obliecť ho do najkrajšieho rúcha, dať mu prsteň na ruku a obuv na nohy a vziať vykŕmené teľa a hodovať a veseliť sa. Pretože sa vrátil jeho stratený syn. Lenže ako sme si povedali na začiatku, tento otec mal dvoch synov. Čo myslíte, ako sa zachoval jeho starší syn? Tiež sa tak potešil návratu svojho mladšieho brata ako jeho otec?
Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal, že sa vrátil jeho brat a otec zabil vykŕmené teľa. Na to sa starší syn nahneval a nechcel vojsť dnu. A čo urobil otec? Otec vyšiel von a prehováral ho. Starší syn mu ale povedal toto:

Scénka č. 5 je dialógom staršieho syna so svojím otcom.
Starší syn: Otec, toto, to čo má znamenať. Ja tu drhnem na poli ako kôň od rána do večera a mne si nikdy žiadnu párty neurobil, aby som sa mohol aspoň trochu zabaviť po toľkej namáhavej robote, driny na poli. A tuto tento skade ruka, skade noha sa vráti ktovie odkiaľ, že si vraj na gréckych plážach šunky vyvaľoval, baby opaľoval a kamarátmi po krčmách vysedával a utrácal peniaze a keď sa vráti, tak ty mu ešte ďalšiu hostinu vystrojíš, ako keby toho nebolo už dosť.
Otec: "Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje, ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat, bol stratený a našiel sa." (L 15,31)

Potom ešte prečítame podobenstvo z Biblie, aby deti počuli znenie príbehu presne slovami Pána Ježiša. Následne si podobenstvo vysvetlíme.

Vysvetlenie podobenstva:

Pri vysvetľovaní podobenstva vedieme s deťmi rozhovor.
Čo chcel Pán Ježiš týmto podobenstvom povedať?
Kto bol ten otec z príbehu? Koho predstavoval?
Ten otec z príbehu, to je náš Otec nebeský – Pán Boh, ktorý nás všetkých rovnako miluje.
Koho predstavujú tí jeho synovia? Kto boli tí synovia?
Tí synovia to sme my, ľudia.

Niektorí verne vytrváme pri Pánu Bohu celý život, ale niektorí nie. Niektorí si zasa myslíme, že nám je bez Pána Boha lepšie a ideme si svojou cestou. Často však zistíme, že to tak nie je. Začne sa nám zle vodiť a najlepšie by bolo vrátiť sa k Pánu Bohu. No aj tak to neurobia všetci. Niektorí sa nikdy nevrátia a žijú svoj biedny život ďaleko od Boha, iní oľutujú, že od Pána Boha odišli, vrátia sa k Nemu a On? Čo urobí On? On ich s radosťou príjme!
Veršík na zapamätanie

"Lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa." (L 15, 24)

Ručná práca

Ručná práca - prasiatka zo sadry - magnetky na chladničku. Pripravíme si dopredu sadrové odliatky prasiatok, ktoré si na besiedke deti vymaľujú. Prasiatka na pripomenutie, ako môžeme skončiť, keď sa odkloníme od Pána Boha.

Záver

Deťom rozdáme omaľovánky omaľovánky, v ktorých je stručným popisom k obrázkom opísané podobenstvo.

Piesne, modlitba, občerstvenie, hry.