Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.

(Matka Tereza)

Biblický tábor - Červenica - 15.08 - 20.08.2010

Správa o našom dorasťácko-mládežníckom biblickom tábore v Červenici     

Nedeľa

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Deň odchodu na náš dorasťácko – mládežnícky výlet pripadol na nedeľu. Od rána zahaľovali oblohu nad Badínom ťažké a husté mraky, cez Služby Božie sa spustila búrka a trvala až do nášho odchodu.

Zraz bol o pol druhej poobede. Ja s Paľom a pánom farárom sme došli skoro poslední. Porátali sme sa a - chvála Pánu Bohu- bolo nás osemnásť. Päť chlapcov, dvanásť dievčat a vdp. pán farár. Do Prešova sme sa mali dostať hladko, cez prestupy vo Vrútkach, Štrbe a Kysaku. Samozrejme, že sme zmeškali už prvý rýchlik z Vrútok a tak sme len bezradne stáli na stanici a dívali sa na pána farára, že čo ďalej. On napajedený vošiel do stanice, chvíľu bolo počuť “bum, tresk, bác, volajte železničnú políciu !!!!, ááááá". Po pár minútach však vyšiel aj s nejakým papierom, že potvrdzujú, že sme zmeškali miestenkový rýchlik a majú nás dopraviť do Prešova čo najskôr, hocičím, hocijakým vlakom. A tak nás poslali do Žiliny (iba na opačný koniec republiky), že odtiaľ ide EC rýchlik do Košíc. Cesta ubiehala všelijako, jedlo sa, spalo sa, hrali sa karty, počúvala sa hudba alebo sa len tak rozprávalo. Búrka, ktorá nás vyprevádzala z BB sa s nami tiahla až do Košíc, bolo to take zváštne, všade blesky, pršalo, ale určite nám to nezobralo našu dobrú náladu, o ktorú sa staral náš kamoš Ondrej M. z Hronca, ktorý nám hral a my sme spievali naše nádherné mládežnícke piesne.

Júúj bolo to super, náš spev sa rozliehal po celom vlaku …

Metropolu východného Slovenska sme uzreli okolo pol ôsmej večer. Na autobusovú stanicu sme dorazili len o pár mizerných minút neskoršie, ako odišiel spoj do Opinej. Ani nás to už nejako nerozhádzalo, v ten deň sme zmeškali všetko, čo sa dalo. Nezúfali sme a počkali si na spoj do Keceroviec, dediny 10 km vzdielenej od Červenice. Je to dedina, kde žije okolo 3000 rómov a dokopy má 3500 obyvateľov. Odporučili nám vystúpiť pri potravinách Jednota, že tam je to celkom dobre osvetlené, ale vraj sa nemáme ničoho báť... Pán farár medzitým dohodol odvoz z tohoto “strašidelného” miesta a o pár minúr prišlo 5 aút a za blýskania bleskov a bitia hromov nás odviezli do Červenice.

Keď sme vystúpili v škole pre hluchoslepé deti v Červenici, poriadne som si vydýchol a poďakoval Bohu, že svojimi divnými cestami nás sem bez ujmy na tele a duši dopravil.

Boli sme všetci poriadne uťahaní, veď sme cestovali skoro tak dlho ako minulý rok do Prahy. Rozdelili sme si izby, ja s Miškom a Lukášom, Ondro s Paľom a vdp. pánom farárom a – všetky baby pokope v jednej izbe.

Ani si už nepamätám, ako som zaspal. A myslím, že som bol prvý, ktorý sa uložil spinkať. A poviem vám, spalo sa výborne. Decká síce ešte do skorého rána vyvádzali a robili neplechu na plechu, ale mňa to nevyrušovalo. Ďalej som si sníval svoj sen a v duchu mi znela pieseň : “A od Prešova, a od Prešova v tým poľu! Neše še se Janík, srdečko mójo, neše še Janík tam v poľu.”      Pripravil: Janko

Pondelok

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Prebudenie do nového rána bolo drastické, nastavil som si budík na siedmu, potom som išiel zobudť vdp. pána farára (uff, ale mi to dalo zabrať). A išli sme do potravín na prvý nákup. Sympatické panie predavačky sa chovali mimoriadne úctivo a bolo pre nás radosťou tam nakupovať. Bol to síce len malý obchodík s pultom (žiadna samoška ako u nás v Badíne), ale dostali sme všetko, čo sme potrebovali na raňajky, obed a večeru pre 18 ľudí.

Ešte večer po príchode sme sa dohodli na pravidlách a regulách, ako si medzi sebou podelíme rôzne povinnosti. Utvorili sa štyri skupiny po štyroch ľudí, každá mala vedúceho. Ja s vdp. pánom farárom sme neboli zadelení do skupiny, lebo niekto musel byť aj šéf a ja deputy, no… . Jedna skupina mala v jeden deň na starosti varenie, jedna sa starala o umývanie riadov a riadenie, ďalšia pripravovla rôzne večerné hry, rozcvičku a posledná biblický kvíz podľa nejakej vopred určenej kapitoly z Biblie, ktorú si všetci v daný deň mali naštudovať. Verím, že práve tieto aktivity dali nášmu výletu potrebný duchovný rozmer a viacerých z nás to priviedlo ku štúdiám Biblie. A navyše sme sa museli naučiť aj trochu zodpovednosti za ostatných a program, nielen zjem a všetko nechám na stole, sadnem si a čakám, čo sa bude diať, tak to nesmelo fungovať.

Po príchode z obchodu sme prichystali na stôl všetky tie dobroty a pobudili deti. Po rannej rozcvičke a krátkej modlitbe sme sa konečne vrhli na raňajky. Aspon na polhodinu bolo všade trochu tichšie a bolo počuť len mľaskanie, žutie a grg… a… to hádam nie!!!.

Keďže počasie bolo nádherné, operatívne bolo rozhodnuté že sa ide do Prešova a tam aj na kúpalisko. A tak sme mali pár minút na zbalenie potrebných vecí a ponáhľali sme sa na zastávku autbusu.

Prešov je od Červenice vzdialený necelých 31 km, ale trvalo to viac ako hodinu. Apoň sme sa pokochali miestnou prírodou a krajinou. A musím uznať, že východ našej krajiny je mimoriadne malebný a nádherný.

Prešov je tiež veľké a impozatné mesto a predtým, ako sme šli na kúpalisko sme si nemohli nechať historické pamiatky. Ako prvú sme navštívili gréckokatolícky kostol. Mňa mimoriadne upútala jeho nádherná výzdoba plná ikon a obrazov. Bolo to skutočne nezabudnuteľné. V tomto chráme bolo vystavené aj Turínske plátno, teda jedna z troch kopi, ktoré existujú, a my sme mali tú česť vidieť to na vlastné oči. Do reči sme sa dali aj s jedným sympatickým starším pánom, ktorý nám čo to o Prešove a týchto chrámoch porozprával. Nasledovala rímskokatolícka katedrála, ktorá tiež na mňa zo svojou architektúrou mimoriadne zapôsobila. Naši predkovia jednoducho vedeli chrámy stavať. Dnes sa už také chrámy ani nestavajú, kto vie prečo . Žeby sme to nevedeli???

Pravoslávny chrám sme už nestihli navštíviť, evanjelický chrám bol samozrejme zamknutý a tak sme si ho mohli obzriet iba zvonku.

Po takejto prehliadke sme už boli veľmi hladný, a tak sme sa poohliadli po nejakom skromnom podniku, kde by sme si niečo zajedli. Nakoniec sa našiel Eckhouse a každý si mohol dať to, na čo mal práve chuť.

Po tomto telesnom posilnení sme už mohli nasadnúť na MHD a dopraviť sa na Sídlisko III., kde sa nachádza kúpalisko. Trochu sme chaosili pri automate na lístky, pretože systém MHD je trochu iný ako u nás v BB, ale my Badinčania sme učenliví ako šimpanzy a dajako s Božou pomocou sme sa dopravili na kúpalisko.

Voda bola úplne super, ani teplá, ani chladná. Nečakali sme zbytočne dlho a už sme sa čľapkali v bazéne. “Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci” Mt 7,27. Tak tieto verše som mal na pamäti, keď som videl naše dievčence v plavkách. Ej, veru sme sa vyšantili v tej vode… Dobre nám tam bolo… Dokonca aj náš vdp. pán farár si bol zaplávať.

Po kúpalisku sme už museli ísť naspäť do našej Červenice. Znovu sme prišli uťahaní, príjemne unavení, ale plní zážitkov z prvého dňa na východnom Slovensku.

Po večeri nás čakala večerná pobožnosť. Na gitare nám hral aj vdp. pán farár aj Ondrík. Až nás hlasivky boleli od toho spevu. Aj keby ste ma teraz zabili, už si nespomeniem ani na tému príhovoru, dokonca ani na Biblickú kapitolu, ktorá bola na ten deň určená. Už starnem a zabúdam.

Myslím, že večer sme hrali aj nejaké hry, ale tiež neviem už čo, len viem, že sme prežili ďalší požehnaný večer v kruhu nás mladých, ktorí patríme Tebe, Ježiš. Večer sa pustila aj poriadna búrka, vyplo elektrinu a tak to len pridalo ku dobrej a útulnej atmosfére v hustej tme.

Tentoraz som však už nebol prvý, kto išiel búvať. Prvý bol pán farár. Ja som bol druhý. Tí, ktorý nesú ťarchu zodpovednosti za všetkých, prví podľahú driemotám z toľkej únavy. Inak decká buntošili zasa do skorého rána. Kde len berú tú energiu…      Pripravil: Janko

Utorok

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Zobudili sme sa do druhého rána a už takmer tradične sme mali drastický budíček. Deň sa začal rannou rozcvičkou. Po ťažkej, namáhavej rozcvičke tela sme išli na raňajky.

Okolo 10.00 hod nasledovala ranná pobožnosť. Opäť sme si z chuti zaspievali pesničky z nášho spevníka a vypočuli sme si Slovo, k zamysleniu i poučeniu. Naplnení Božím slovom a radosťou piesní sme sa rozhodli ísť zahrať volejbal. V tento deň sme sa nikam neponáhľali. Na spravenie čiar ihriska pán farár dostal vynikajúci nápad použiť seno. Zažili sme veľkú srandu, išlo nám to ako po masle a niektorým sa podarilo aj na super teréne spadnúť však Ivka? Po vynikajúcom výkone prišiel obed.

Na obed sme mali špecialitu pána farára cestoviny s kukuricovo-hubovou omáčkou. Nasýtení sme si dali poobedný oddych.

Po odpočinku sme sa vybrali na menšiu túru do opálových baní. Pred príchodom do baní na nás vybehol roj malých , prítulných psov. Ujo, ktorý tam žije nám povedal, že opálové bane sú mimo prevádzky. (Neskôr sme sa dozvedeli o zložitom komplexe problémov, prečo to tak je.) Pokračovali sme v ceste po vyznačených turistických chodníkoch, ktoré nás zaviedli k jednotlivým štôlňam. Kde sa dalo sme nazreli a posvietili si aspoň mobilom.

Unavení a vyčerpaní sme sa vrátili lesnými cestami domov. Cestou sme stretli milú tetušku oblečenú v tradičnom oblečení toho kraja, ktorá nám rada zapózovala pred objektívom fotoaparátu. Určená skupina pre nás pripravila večeru v podobe švédskych stolov , kde si každý mohol zobnúť čo chcel. Večer sme mali zvyčajné aktivity. Bez stíšenia, piesní, zamyslenia, témy, biblického kvízu, ktorý pripravovala vždy istá skupina by to predsa nebolo ono. Celkom na záver sme sa rozhodli pre super hru sardinky, ktorú nikto nepochopil. Čo už. Tak to bol utorok. Druhý spoločný deň. A bolo to dobré.)      Pripravili: Katka a Ivka

Streda

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Prvé hodiny 3. spoločného dňa išli zvyčajným spôsobom. Budíček, rozcvička, raňajky, ranná pobožnosť. Následne mala určená skupina pripraviť počas hodinky aktivitu pre všetkých, kým pán farár a Jano rozdeľovali po dedine stanovištia a úlohy pre orientačný beh. Tak sme si zatiaľ zahrali vybíjanú.

Okolo 11.00 sa začal orientačný beh. Vytvorili sa 4 skupiny a v každej skupine po 5 ľudí. Trasa orientačného behu bola v okolí budovy, kde sme boli ubytovaní a v dedine. Na viacerých miestach boli pre nás pripravené indície a zaujímavé úlohy ako napríklad spev v obchode. Panie predavačky mohli mať a vlastne aj mali určite dobrú SHOW. Víťazná skupina sa veľmi tešila a porazení, teda poslední a neúspešní boli celkom prirodzene smutní. Kým sme my behali, kuchári robili obed. Ako zvyčajne neskutočne kvalitný- pečené zemiaky s kuracími stehnami.

Poobede nasledoval menší relax, počas ktorého si určená skupina musela však namiesto relaxu pripraviť poobedňajšiu hru. Hra sa nazývala 2 národy. Vytvorili sa 2 skupiny, každá skupina mala rovnaký počet ľudí. Cieľom hry bolo s pomocou rôznych vecí, ktoré im boli dané, obom skupinám rovnako, dohodnúť sa na tvorbe nejakého predmetu. Nemohli pri tom ako formu dorozumievania používať reč, ale museli sa dorozumievať neverbálne. Nakoniec sa dohodli na zostrojení auta. Výtvory oboch skupín boli veľmi pekné, preto rozhodovanie bolo veľmi ťažké. Nakoniec sa rozhodlo, že víťazom sa stala skupina Špagát s. r. o. Víťazi získali sladkú odmenu. Medzi tým sa v kuchyni pripravovala pizza. Predstavte si celkom sama. Samo sa vymiesilo cesto, samo aj nakvasilo, a celkom samé sa po pizze porozkladali jednotlivé zložky pizzovej oblohy. Takéto zázraky sa dejú len na našich táboroch.

Okolo 16.00 hod. prišli po nás autá, ktoré nás odviezli ku gejzíru. Gejzír mal predpokladanú erupciu medzi 18.00 – 20.00 hodinou, čo sa však nestalo. Hodiny plynuli, ale gejzír stále nič. My, plní zvedavosti sme sa neustále pozerali do otvoru gejzíru ale zakaždým sme tam nič nevideli. Niektorí ľudia stratili trpezlivosť a pomaly odchádzali. Nakoniec zostalo len pár vytrvalcov. Keďže gejzír stále nevystrekol, tak sme si pustili aspoň thajské priania. V dôsledku zimy a chladu sa niektorí z nás pobrali autom naspäť na chatu. Hodiny plynuli, ale my sme stále dúfali, že sa už konečne dočkáme toho, na čo sme boli tak zvedaví. Okolo polnoci sme sa už aj my smutní a uzimení pobrali do áut okrem nášho a miestneho pána farára Rada Gregu. O chvíľku náš pán farár s radosťou naznačil, že to čoskoro už určite bude a naše čakanie napokon nebude bez výsledku. Plní radosti sme vybehli hneď z áut. O 00.05 gejzír konečne vystrekol, s asi hodinovým meškaním. Prečo práve počas našej návštevy, to nikto nevie. Čakanie sa naozaj oplatilo, bolo to super. Urobili sme si pár fotiek a videí. Všetci šťastní sme sa vybrali naspäť na chatu a tešili sme sa na pizzu. Hladní sme sa pobrali ihneď do kuchyne. Prvý pohľad na pizzu v nás vzbudil veľký smiech. Cha cha. Bola extrémne hrubá, ale za to chutná. Najedení a unavení po náročnom dní sme sa vybrali spať. Už sa ďalej nedalo...iba niektorým.... .      Pripravili: Katka a Ivka

Štvrtok

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Dni v Červenici išli rýchlo ako voda. Ani sme nevedeli ako a bol tu štvrtok. Ráno bol budíček trochu neskôr a to kvôli lenivému gejzíru v Herľanoch . Na prebudenie sme mali rannú rozcvičku , ktorá nás dostala do toho správneho varu. Po rozcvičke hneď raňajky, ako vždy klasika, chlieb so všetkým možným :-D. A potom nasledovala ranná pobožnosť, so zamysleniami a modlitbami. Nato sme sa už balili a chystali do metropoly východného Slovenska – Košíc. Z Červenice, ale priamy autobus nechodí, takže sme sa odhodlali ísť pešo 3 km do Opinej. Brat farár však natrýchlo vybavil odvoz a ochotný pán z diakonického strediska zobral autom najväčších lenivcov :-D. Tí, čo sme prišli do opinej autom skôr, čakali sme vo farskej záhrade, kde sa na večer chystal Opiná-fest, na ktorý sme mali ísť po prehliadke Košíc. Cesta autobusom trvala hodinku a na stanici v Košiciach sme hneď prestúpili na autobus priamo do ZOO. Košická ZOO bola fakt krásna. Je aj najväčšia na Slovensku .O tomto fakte svedčila bolesť našich nôh počas chodenia popri zvieratkách. V ZOO sme videli veľa zaujímavých zvieratiek : mojich obľúbených paviánov, Surikati, dikobrazy, medvede a vlastne všetky zvieratká od výmyslu sveta. Odporúčam pozrieť fotogalériu. Po prehliadke môžem skonštatovať, že táto ZOO je najkrajšia akú som kedy videl. A vlastne som bol iba v ZOO Bojnice okrem tejto :-D proste bolo super :-D. Zo Zoo (to ako po čínsky keby bolo :-D) sme šli autobusom do centra Košíc. Historické Námestie v Košiciach je krásne . Pozreli sme si na moment aj dych berúci Dóm sv. Alžbety ,kde sme sa aj pofotili. Obehli sme v podstate celé námestie videli sme aj hrajúcu fontánu, ktorá striekala vodu podľa rytmu hudby. Proste po námestí som hodil len s otvorenými ústami. Popri objavovaní krás mesta Košice na nás doľahol hlad a tak sme hľadali vhodnú reštiku ,kde by mali 18 voľných flekov. Nakoniec sme našli jednu pizzeriu. Usadili sme sa a neuveríte kto nás obsluhoval, bol to samotný Desperádo (pre neznalých: je to kontroverzný súťažiaci z reality šou Vyvolení) ,ale bol to milý a srandovný chlapík s ktorým sme sa aj pofotili ,zas odporúčam fotogalériu :-D . Po tomto milom stretnutí sme sa už pobrali na stanicu ,kde sme odišli autobusom do Opinej. Tam nás domáci mládežníci čakali s hordou špekačiek ,ale my sme boli takí najedení , že nám pizza aj z uší trčala tak sa z nich veľa nezjedlo. Ale atmosféra pri ohni bola neskutočná. Spoločne sme spievali Bohu na chválu. Potom nás p. farár z Opinej zavolal dnu a predniesol nám prednášku o histórií a súčasnosti opálových baní v Dubníku. Aj nejaký ten opál sme konečne videli aj naživo. Ďalej sme sa dozvedeli o spôsobe starostlivosti hlucho-slepých detí v Červenici. Po prednáške nastal čas vrátiť sa domov, teda vlastne na ubytovňu do Červenice. Ale pre nás to už bol domov. Keďže sa nám nechcelo späť, však to bola posledná noc predsa :-D , ešte sme o polnoci vytiahli vifonky a poniektorý aj klobásky z chladničky a nabrali síl do hrania , v Červenici veľmi obľúbeného „Kenta“ . Slová „Kent !“ a „Stop Kent !! “ bolo počuť z každej strany :-D Ani sme nevedeli a boli 3 hodiny ráno čas ísť spať, teda aspoň ja, niektorí ťahali nočnú :-D. A to bol koniec dňa.      Pripravil: Paľko

Piatok

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Jediné čo nás počas celého výletu trápilo, že sa to raz skončí... A Piatok bol ten deň ,kedy sme bohužiaľ museli odísť. Ráno sme povstávali celkom načas a bola aj posledná rozcvička v podaní majstra pilatesu – mňa :-D A potom posledné raňajky. Po raňajkách nadišiel, čas baliť sa a upratovať. Všetci zobrali túto úlohu zodpovedne a ubytovňu sme nechali v takom stave ako sme ju našli. Prišiel čas poslednej rannej pobožnosti. Zaspievali sme pár pesničiek, nezabudli sme na obľúbenú pieseň – Generácia :-D a p. farár nás vyzval, aby sme aj ďalej evanjelizovali, keď sa vrátime naspäť do každodenného života. Ani sme nevedeli ako a bol obed a posledný ľahký obed. Niečo sme si zabalili aj na cestu a pomaly sme sa lúčili s prostredím. „Ahoj Červenica bolo nám tu úžasne, ďakujem Bože za tento výlet a čas ktorý sme tu mohli prežiť.“ Toto nám znelo v srdciach. Do Opinej nás zasa povozili obetaví cirkevníci z CZ Opiná. Rozlúčili sem sa aj s p. farárom, ktorý sa tak príkladne o nás staral a pomáhal nám. Z Opinej sme išli do Košíc kde sme prestúpili na rýchlik do Banskej Bystrice. Cesta vlakom bola smutná, ale rozveselila nás „milá“ pani revízorka :-D . Celou cestou zneli slová : „Nechce sa nám ísť domov...“ . A veru tak nechcelo sa ani mne, však som prežil jeden úžasný týždeň medzi ľuďmi, ktorí majú k Bohu blízku a len tam sa cítim doma. Preto aj Červenica sa stala naším „druhým domovom“. Cesta vlakom ubehla ako voda a ocitli sme sa v BB. A to bol koniec výletu. Snáď o rok niečo podobné bude znova...

Na záver sa chcem v mene mládeže poďakovať p. farárovi Mgr. Radoslavovi Gregovi z Opinej, ktorý sa o nás staral a aj cirkevníkom z CZ Opiná , ktorí neváhali pomôcť keď bolo treba. Ďalej nášmu p. farárovi Mgr. Romanovi Dovalovi , ťažko povedať začo, lebo toho bolo strašne veľa, proste za všetko. Ďalej BBSK za poskytnutú dotáciu na výlet. Všetkým zúčastnením mládežníkom a dorasťákom za perfektné úprimné a zohrané spoločenstvo. A na záver najväčšie „Ďakujem“ patrí nášmu nebeskému Ockovi, za to že nám doprial prežiť, tak neskutočne krásny čas v obci Červenica a jej okolí.      Pripravil: Pavol Petrovič