Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.

(Albert Schweitzer)



Evanjelium podľa Lukáša, 1. kapitola

Máriino videnie

 26 Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta  27 k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária.  28 Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!]  29 Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav.  30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha.  31 Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš.  32 Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.  33 Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca.  34 A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža!  35 Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží.  36 Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci.  37 Lebo Bohu nič nebude nemožné.  38 Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej.