DÁVID A GOLIÁŠ - „Choď a Hospodin bude s tebou.“ 1 Sam 17,37
Jeden z najúžasnejších príbehov Starej zmluvy sa odohral pre viac ako 3000 rokmi. V tých časoch izraelský ľud vedení Hospodinom bojoval o svoju zasľúbenú vojnu Kanaán. Táto vojna pretrváva dodnes.
Pri jednej z mnohých bitiek sa izraelský ľud na čele s kráľom Saulom utáboril na jednej strane údolia Élá a ich nepriatelia, pohania Filištínci na druhej. Vo vzduchu bolo cítiť napätie a obe strany vyčkávali, čo sa stane.
Medzi Filištíncami bol jeden vojak, menoval sa Goliáš z Gatu, ktorý bol iný ako ostatní. Bol vysoký ako obor, meral šesť lakťov a jednu piaď, teda na naše miery okolo 3,1 metra. Jeho kopija bola ťažká, len hrot vážil skoro desať kíl a ak ju nemal v ruke on, niesť ju museli aspoň dvaja muži. Mal hrubé bronzové brnenie a prilbu, ktoré ho chránilo pred úderom meča a šípov, vážilo viac ako 60 kilogramov. Pred ním chodil so štítom ďalší chlap. Goliáš bol veľmi namyslený a veľmi rád provokoval izraelcov, aby s ním išli bojovať. Po štyridsať dní, ráno aj večer vystupoval zo šíku, predstupoval pred izraelcov a týmito slovami ich provokoval: “No čo vy psi! Nenájde sa nikto, kto sa mi postaví tvárou v tvár? Vy zbabelci. Načo rozpútať bitku, nech sa spomedzi vás nájde niekto, kto bude so mnou bojovať. Ak vyhrám, všetci Filištínci budú vašimi otrokmi, ale ak vyhrám ja, vy budete naši otroci.“ Okrem toho robil ešte jednu hroznú vec: rúhal sa Hospodinu, Bohu izraelskému.
Nikto spomedzi izraelcov sa nedokázal na to odhodlať, báli sa. Dokonca i kráľ Saul sa bál, bol už starý. Všetko vyzeralo tak, že izraelci asi bitku prehrajú.
V tom sa v izraelskom tábore objavil Dávid. Bol to mladučký pastierik z hôr. Jeho otec Izaj ho poslal s jedlom pre Dávidových bratov, ktorí tiež bojovali proti Filištíncom. Dávid bol poslušný Bohu aj svojmu otcovi, pravidelne sa modlil a Boh bol s ním. Aj on začul Goliášove chvastanie. To mu až tak neprekážalo. To, čo nemohol vydržať, bolo Goliášove rúhanie sa Bohu Hospodinu. Všetko to v ňom vrelo a nahnevaný sa spýtal izraelcov: “Kto je ten nafúkaný neobrezanec, ktorý uráža Boha živého?” A izraelci mu všetko vyrozprávali, ako sa veci majú. Dávid nečakal a už stál pred kráľom Saulom a žiadal ho o povolenie bojovať s Goliášom.
Saul najskôr neveril vlastným očiam a myslel si, že chlapča ako Dávid nikdy Goliáša neporazí. Dávid sa však nedal: “Pri všetkej úcte, môj kráľ, som pastier, starám sa o svoje ovečky celý život. Neraz sa stalo, že prišiel medveď alebo lev a zobral mi ovečku. Ja som nechal všetky ostatné tak a išiel som ju vyslobodiť. Dohnal som medveďa aj leva, vytrhol som mu ovečku z tlamy a zabil som ich. Keď Hospodin mi pomohol s medveďom a levom, nejaký namyslený Goliáš bude pre mňa hračka.“
Saul nakoniec privolil a povedal mu tie pamätné slová: ”Choď a Hospodin bude s tebou.“ Potom dal doniesť Saulovo brnenie a povedal Dávidovi, že nech si to dá na seba. Dávid si to teda obliekol, ale bolo mu to ťažké, bol v tom nemotorný a vyzeral veľmi smiešne.
“Nie môj kráľ, nechcem brnenie, zaobídem sa aj bez neho.” Dávid nepotreboval nič iné, ostal sám sebou, všetko čo potreboval, bola len Božia pomoc. Išiel k potoku, vybral si päť kameňov do praku a dal si ich do pastierskej tašky. Potom sa rozbehol rovno za Goliášom.
Goliáš sa veľmi urazil, keď videl toto chlapča pred sebou. On, veľký bojovník, čakal niekoho seberovného, a nie Dávida s palicou. Kričal na Dávida:” Či som ja pes, že ideš na mňa s palicou?” Ale Dávid sa nedal. “Ty ideš na mňa s mečom a štítom, ja však idem proti tebe Slovom Boha živého.” Goliáš to už nevydržal a rozbehol sa na Dávida, že ho zrazí k zemi. Dávid však iba odhodil palicu, rýchlo vybral jeden kameň a vložil ho do praku. Zakrútil, zamieril a vrhol. TRAFIL! Trafil Goliáša priamo do čela. Goliáš sa zosypal na zem ako mŕtvy. Dávid k nemu pristúpil, vytiahol z pošvy Goliášov meč a odťal mu ním hlavu. Tak zvíťazil Dávid nad Goliášom a vydesení Filištínci neutiekli ďaleko a izraelci ich všetkých pobili. Amen.