Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami.

(Leonardo da Vinci)

Detská besiedka - poďme za Ježišom! 25.10.2009 - Boh plní modlitby - Anna a Samuel

            

• Dobrý deň, Penniná! – Nevieš , kde je Elkána?
• A čo ním chceš, Anna?
• Chcem sa ho niečo opýtať.
• Možno je na poli. Nemám čas ho strážiť, stále musím obháňať deti!!
• Keby si mala svoje deti, nemala by si čas rozmýšľať nad iným. Kto vie, čo zlé si urobila, že ťa Pán Boh takto potrestal.

Anna nemohla mať deti. Bola z toho smutná a nešťastná. Trápila sa. Najviac vtedy, keď jej to druhá žena Penniná pripomínala. A ona jej to pripomínala rada a často. Ponižovala ju.

• Anna, už som doma. Ako sa máš?
• Elkána môj drahý, hľadala som ťa, chcela som ti povedať, že ...
• Že ma máš rada. Aj ja teba a veľmi. Vieš čo Anna - zajtra odchádzame do Šíla, pôjdeme obetovať Hospodinu. Pôjdeme všetci, ako každý rok, celá rodina.
• Nie,nechcem ísť. Znovu zažijem toľko poníženia a zloby, znovu mi dajú všetci najavo, že keď nemám vlastné deti som niečo menej ako oni.

Anna bola smutná. Vôbec sa do chrámu netešila.

Na druhý deň sa všetci pripravili a išli do Šíla, do chrámu obetovať Bohu obeť. Keď tam prišli najedli sa z obetného daru. Elkána dal z toho daru po kuse všetkým na zjedenie. Anne dal najväčší kus, lebo ju mal najradšej.

• Anna, kde si si zabudla deti? – Ostali doma samé chúďatká?- provokovala Peninná Annu.

Takéto zlé reči Annu privádzali do zúfalstva. Peninná bola ku nej strašne zlá.

• Prečo plačeš Anna. Nič si z toho nerob! Poznáš ju, aká je zlá a vieš, že ťa mám najradšej. ( Hovoril Elkána)

Lenže Anna sa vôbec neutíšila. Bola stále smutná. Viac a viac.

Anna v svojom zúfalstve a trápení mala len jednu možnosť. Utiahla sa na jedno miesto v chráme a modlila sa. V žalostnom plači.

• Pane, pohliadni na mňa, daj aby som mala syna!! Sľubujem, že ti ho vrátim späť. Bude tvoj na celý život. Stane sa kňazom.

Anna si toto hovorila v srdci, potichu, a len tak otvárala ústa akoby si šepkala. Videl ju kňaz Éli a dlho ju pozoroval. Myslel si, že je opitá.

• Hej ty, čo tu robíš opitá!! Ako sa tu správaš!! Spamätaj sa!!

Lenže Anna nebola opitá.

• Pane, ja mám len dušu plnú bôľu a trápenia. Vylievam si v tichosti dušu pred Hospodinom. Ver mi. Nie som ničomnica!
• Nuž, keď je tak... Choď v pokoji. Boh nech splní tvoju prosbu!!

Tieto slová Annu veľmi povzbudili a odišla z chrámu z usmiatou tvárou. Jej srdce sa naplnilo Božím pokojom a radosťou. Už sa viac netrápila, verila, že čas jej poníženia sa skoro skončí. Tvár už nemala smutnú.

Prešiel nejaký čas.

• Elkána!!
• Čo je Anna!!
• Boh je dobrý!! – Čakám dieťatko!!
Elkána nechcel veriť. Avšak veľmi sa radoval.

• Vááá- !! Vááá!! – Elkána, pozri sa toto je tvoj syn, vieš aké mu dáme meno?
• No mohol by sa volať ako ja!!
• Bude sa volať Samuel- Boh ma vypočul!!
• To je krásne meno- súhlasil Elkána a pobozkal Annu a požehnal malé dieťatko, chlapčeka Samuela.

Najbližšie roky Anna nechodila do Šíla, do chrámu obetovať Hospodinu. Starala sa len o chlapca. Peninná sa jej už nikdy nevysmievala. Zostala zahanbená, ale Annu stále nemala rada. Prehrala. Boh dokázal svoju moc a povýšil poníženú ženu a hlavne splnil modlitbu, veľké úprimné prianie.

Keď chlapec odrástol zobrali ho do chrámu a Anna prišla za kňazom Élim:

• Pamätáš sa na mňa?
• Kto si žena?
• Bola som tu pred pár rokmi. Modlila som sa a ty si myslel, že som opitá. Ja som sa modlila a Boh mi splnil modlitbu. Pozri, tento chlapec je vyprosený od Boha. Bude patriť Bohu a slúžiť Bohu po celý život.


• Ďakujem Ti Bože, oslavujem Tvoje sväté meno, že si sa zmiloval a splnil si svoj sľub!

Chlapec zostal v chráme. Vyrastal pod dozorom Éliho.
Matka Anna za ním stále prichádzala a nosila mu, čo potreboval.

Napokon sa Anne narodili ešte ďalšie deti - 3 synovia a dve dcéry.

Božia milosť je veľká. Pán Boh vypočúva naše modlitby. Vidí naše trápenie.
Musíme mu dôverovať. Jeho odpoveď príde v pravý čas.
Treba veriť, že Pán Boh naše modlitby splní podľa svojej vôle, uváži, čo je pre nás najlepšie. Amen.