Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.
(Henryk Sienkiewicz)
Detská besiedka mala názov "Daniel a modlitba". Príbeh o prorokovi Danielovi je známy, ale predsa nie všetky deti ho poznajú a taktiež treba si ho pripomínať. Podobne je to s modlitbou. Pesničky sú dôležitou súčasťou našich stretnutí. Spievame radi a nevadí, že stále dookola tie isté pesničky. A tak sme aj túto besiedku začali piesňami a potom spoločnou modlitbou na kolenách.
Pri výklade o Danielovi a jeho zvláštnej životnej skúsenosti sme si pomohli počítačovou prezentáciou so zaujímavými obrázkami. Pán farár postupne prerozprával celý príbeh z Biblie.
Daniel bol múdry muž a prorok. Žil v Babylone, kde sa dostal ako zajatec. Keď sa vládcom nad Babylóniou stal Dárius, Daniel bol jedným z jeho radcov. Hlavnou črtou Danielovho života však bola viera v Boha. Bol modlitebník a tri krát denne sa modlil na kolenách svojmu Bohu. Daniel mal však aj nepriateľov. Boli to ľudia z kráľovského dvora, ktorí mu závideli, že je u kráľa obľúbený a že kráľ dá na jeho slovo. Týmto ľuďom sa podarilo kráľa presvedčiť, aby vydal nariadenie, že sa nikto nesmie klaňať nikomu inému len kráľovi. Kto poruší príkaz a bude sa modliť a klaňať svojmu Bohu, skončí v jame s levmi. Daniel nemohol prestať s modlitbami a nemohol zaprieť svoju vieru a tak sa nebál o svoj život a modlil sa k Bohu ako predtým. Závistlivci ho špehovali a žalovali kráľovi. Ich plán im vyšiel. Kráľ, hoci so smútkom, dal uvrhnúť Daniela k smrti do jamy s levmi. Daniel v ťažkej situácii, v ktorej nemal šancu prežiť, nemohol robiť nič iné, len dôverovať Bohu a modliť sa. Zjavil sa anjel, ktorý zatvoril levom ústa a levy Daniela nezožrali. Danielovi nepriatelia boli šokovaní. Nechceli veriť vlastným očiam. Ani kráľ Dárius. Bol to zázrak. Daniel bol zachránený Božou mocou a v jame s levmi napokon skončili intrigáni a závistlivci. Daniel vo viere zvíťazil nad všetkým zlým.
Viera a modlitba majú veľkú moc. Jeho príbeh nás však tiež učí, že ten, kto Pána nezradí, nemusí sa báť zlého. Verní dostanú svoju odmenu.
Po výklade sme si sadli do kruhu a každý si vytiahol domčenka motlitby jednu kartičku s obrázkom. Čo bolo na obrázku, za to sme Pánu Bohu v modlitbe ďakovali alebo Ho prosili. Neskôr si každé dieťa vytvorilo svoj vlastný domček modlitby a do neho si deti nakreslili malé kartičky ľudí a vecí, ktoré bývajú v ňom. Zaspievali sme si piesne "Modli sa" a "To ja ó Pane môj". Boli to pekné piesne. Sranda bola, keď sme hádali zvuky rôznych vecí, ktoré mal pán farár ukryté v taške. Klopkanie orieškov, štrnganie mincí, zvuk spreja, zahryznutie do jablka... Mysleli sme, že to je len hra, ale pán farár nám touto hrou chcel povedať, že aj Pán Boh vždy vie, kto sa mu prihovára a pozná veľmi dobre náš hlas, každého jedného. Tak sa nemusíme báť, že by nepočul našu modlitbu. No a svoje modlitby sme hovorili aj do telefónnej búdky motlitby. Všetci! Hoci niektorým bolo čudné, že na druhej strane je ticho. V slúchadle nič nebolo počuť. O to viac musíme počúvať Božiu odpoveď iným spôsobom. Keď sme už celkom na záver spoločne znovu na kolenách poďakovali Pánovi za dnešnú DB, na stole už boli pripravené dobroty a my sme sa mohli posilniť a potom už aj trochu pošialiť a pohrať. Ahojte na budúce.