Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

(Pablo Picasso)

Detská besiedka - poďme za Ježišom! 20.9.2009 - Nebuď ustarostený ale vďačný

Po prázdninách sme sa zišli na DB s veľkou túžbou byť konečne spolu a prežiť pekný nedeľný podvečer. Zišli sme sa takmer všetci, čo zvyčajne, známa partia. Pekné počasie a slniečko nám dovolilo začať program v záhrade našimi obľúbenými pesničkami. Po modlitbe prišlo na rad opakovanie a všelijaké otázky, na ktoré sme vedeli dobre odpovedať. Keď už pán farár videl, že nám je pri stole dlho dostali sme milú úlohu -nazbierať v záhrade kytičky pre maminky. Ono to síce vyzeralo, že nič z toho nebude, lebo kvietkov sa veľa neukazovalo, ale kto chce a robí niečo z lásky veľa sa podarí. A tak aj kytičky boli krásne. V zborovej sieni, kam sme sa potom presunuli na koberec, sme si najskôr pozreli rozprávku o Maťkovi a Kubkovi. Títo dvaja chceli zabaliť pred zimou stromy do ovčej vlny, ale bolo im jej málo. Tak sa trápili, ale napokon napadol sneh a stromčeky v lese boli v poriadku. Zbytočné trápenie! Kto sa o to postaral? Dostali sme otázku a tušili sme odpoveď.

A ďalšia otázka bola, kto obliekol naše kytičky do takých krásnych šiat? Mohli sme premýšľať. Pán farár vytiahol Bibliu, múku a hrniec, olej a krčah a začal variť - biblický príbeh o prorokovi Eliášovi a chudobnej vdove... Stalo sa to v čase veľkého sucha. Boh poslal Eliáša do Sarepty a tam.... ale viac si prečítaj v Prvej knihe Kráľovskej 17, 8-16. Je to zaujímavý príbeh.

Boh sa postaral. Človek sa bojí a trápi a Boh sa postará. Presne tak ako sa stará o stromy, ako oblieka kvietky, ako nám dáva všetko potrebné. (Mt 6, 25-34) Pánu Bohu treba viac dôverovať. Nebuď ustarostený, ale buď vďačný.

Spoločne sme rozmýšľali a hovorili, čo nám Boh dáva a za čo môžeme byť vďačný. Urobili sme si aj takýto veľký kvet ..... Lupienky sme si vymaľovali a napísali sme do nich, za čo sme vďační. Keď sa nás pán farár opýtal, či sme niekedy ustarostení aj my maličkí, priznali sme, že až tak nie. Ale viem, že keď uvidím mamu alebo ocka v trápení a starostiach, môžem ho potešiť a povedať mu, že Pán Boh sa o nás postará a vyrieši naše starosti. Len mu treba dôverovať a nechať niečo v Jeho rukách a moci. Veď aj v Sarepte urobil veľký div a robí ich stále veľa.

V záverečnej časti stretnutia, keď sme zahnali hlad pripravenými dobrotami, prišiel ešte čas urobiť si niečo zaujímavé a pekné, čo sa dá zobrať domov. A tak sme vyrábali slnečnice, kvietky, ktoré k slnku hlávky točia. Čo poviete, páčia sa vám?

Keď sme si celkom na koniec spojili ruky k modlitbe Otčenáš, ostalo nám už len poďakovať Pánu Bohu nielen za to, že sa o nás stará, ale aj za to, že sme mohli prežiť spolu ďalšiu DB, kde sme sa stretli s Pánom Ježišom, ktorý je vždy s nami a pri nás.