Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.

(Albert Schweitzer)

Detská besiedka - poďme za Ježišom! 21.6.2009

Príbeh o Noachovi a potope patrí k základom poznania Biblie a určite aj k základom, na ktorých sa buduje viera v Boha i chápanie Božích posolstiev pre človeka. Aj preto sme na poslednej besiedke pred prázdninami zvestovali deťom práve tento biblický príbeh. Po zvyčajnom úvode k besiedke, teda moltidbe, piesňach, zopakovaní minulého rozprávania, sme otvorili Bibliu a započúvali sa do príbehu.....

Žil bohabojný muž menom Noach (Genesis 6-9)...... Noach prišiel medzi nás. Správal sa milo ako sa patrí. Deťom dovolil pomáhať pri stavbe korábu. Deti boli užitočné aj pri zháňaní zvieratiek do korábu, aby vošli všetky pekne po páre a aby sa žiadne nezabudlo. Keď už prišiel dážď a vietor, bolo po srandičkách. Lenže dobrý Boh sa zľutoval a potopa skončila. Vyšlo slnko a Noach vypustil holubicu, raz, dva a na tretí krát naša živá holubica odletela preč a už sa nevrátila.

Namiesto nej sa na nebi zjavila dúha, ako znak Božej lásky a odpustenia na veky. Holubica bola aj cieľom ručnej práce. Všetci a všetko bolo kompletne zaperené a pierka, čo sa neprilepili na papier lietali po miestnosti ....hapči. Prišiel čas aj na skúšku progamu v kostole, na len také zabávanie v záhrade na hojdačkách a šmýkačke, tiež aj posilnenie koláčmi a čajom. Napokon už znovu vnútri ešte dúha prikvitla kriedovými farbami aj na papier. A potom ešte prišiel Noach, aby sa pripomenul a.... vlastne to už bolo všetko.

Až Pán Boh dá zdravia a života, uvidíme sa na besiedke v septembri.

Dovtedy Ahoj.