Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

(Pablo Picasso)

Detská besiedka - poďme za Ježišom! - 26.4.2009

V nedeľu podvečer sme sa opäť zišli na Detskej besiedke. Pán Boh nám doprial pekné počasie, veľa slnka a len trochu vetríka, preto sme stretnutie pripravili tak, aby sme mohli byť celý čas vonku. Dokonca aj koberec vyliezol zo zborovej miestnosti na lúku. Všetko bolo pripravené, už bolo len treba začať. Len s kým?... Po chvíľke čakania a váhania sme sa zišli takmer všetci tí, čo zvyčajne. Výborne. Pieseň, modlitba, pekne spolu za rúčky, ako jedno spoločenstvo, vyprosili sme si od Pána požehnanie. Potom prišiel čas na malú naháňačku a keď už všetci boli dosť zadychčaní, dobre padlo sadnúť si a počúvať.

Tento raz sme si rozprávali zo slova Božieho o Babylonskej veži. „[Do jú spík ingliš?, guten tág, šalóm, bonžúr.... ]“ - chvíľu sme sa hrali na cudzincov a skúšali sme si čo vieme povedať cudzou rečou. Veru cudzie reči sú problém. Prečo ich je toľko? Bolo to tak odjakživa? Biblia hovorí, že nie. Všetko sa začalo pri stavbe Babylonskej veže. Vlastne bolo to trochu ináč. Pán farár vyrozprával celý príbeh o pláne ľudí postaviť vežu až do neba, aby si spravili meno a aby si dokázali, čo všetko vedia. Nebol to dobrý nápad a Pánu Bohu sa nepáčil. Tak im Pán Boh trochu poplietol jazyk a už sa viac nedohodli a vežu nedostavali. Bol to trest za pýchu. Lenže príbeh o veži nám hovorí aj iné. Pripomína nám, čo všetko nás od Pána Boha oddeľuje, čo všetko môže byť tehlou pri stavbe takej našej osobnej Babylonskej veže. Od Pána Boha nás oddeľuje hriech vo všetkých jeho podobách- neposlušnosť, klamstvo, krádež, neslušnosť, pýcha, zlé kamarátstvo. Toto nás od Pána oddeľuje a vzďaľuje. Pán Boh nechce, aby sme budovali takúto stavbu. Môj život bude krajší a požehnanejší, ak budem robiť to, čo sa Pánu Bohu páči. Nie je tak?

Po biblickom vyučovaní sme išli do kostola začať s prípravou piesní na Deň matiek. Ešte nám celkom nejdú, ale pôjdu -pre mamičky urobíme všetko. Ináč kostol deti milujú, len sedieť sa im v ňom veľmi nechce - skôr poobzerať všetky zákutia a všetky miesta, kde by sa snáď ani nemalo chodiť. Ale čo už, keď nie je nič lepšie ako dívať sa na svet z kazateľne. ?

Z chladného kostola šup na dvor, k malému občerstveniu a ďalším aktivitám.

No a potom prišiel zvonec a pesnička a modlitba na záver boli vlastne koniec. Lenže koniec nie je nikdy celkom jednoznačný ....čo je napokon dobre. Šmyk .....Dovidenia nabudúce.

ĎAKUJEME MAMA

Ďakujeme mama, že ťa máme

Ďakujeme mama, že rada nás máš

Ďakujeme mama, že ťa máme

Že sa o nás všetkých s láskou verne staráš

Raňajky na stole- desiata v taške

Sukienka, nohavice- pekné a vyžehlené

Veci tak obyčajné a predsa vzácne

Za všetko to- mama ďakujeme

Ďakujeme mama, že ťa máme

Ďakujeme mama, že rad nás máš

Ďakujeme mama, že ťa máme

Že sa o nás všetkých s láskou verne staráš.... staráš