Proti tým, čo v Pána Ježiša Krista naozaj veria, je satan bezmocný.

(Martin Luther)

Ako sa robíme smutnými

• Rozdáme si papieriky s nápisom – vyhrávaš 1. cenu a nevyhrávaš. (nevyhrávaš budú v menšom počte-napr. 4 ks z 10) Sledujeme reakcie mladých. Tým, čo vyhrávajú dáme malú čokoládku.

  Ak niekto v živote vyhrá, teší sa, ak niekto nevyhrá býva smutný. Lenže to sú veci, ktoré nevieme vždy ovplyvniť. My sami však máme často v svojich rukách smútok alebo radosť ľudí vôkol nás.

• Rozdáme si papieriky a každý musí napísať koho v poslednej dobe a ako urobil smutným. Treba nad tým dobre porozmýšľať a napísať vážne.
• Ľudia sa robíme smutnými veľmi často a z rôznych dôvodov. Skúsme dať príklad!
  Povieme škaredé slovo, nesplníme prosbu, zabudneme na sviatok a podobne.
  Necháme neporiadok v miestnosti, nevšimneme si kamaráta na ulici.
  Nevážime si snahu iných. Vysmievame sa niekomu za to ako vyzerá.
  Kritizujeme, nepochválime. Neposlúchame....
• Mohli by sme menovať ďalšie množstvo prípadov, keď urobíme niekoho z našich blížnych smutným.
  Chce Pán Boh, aby sme zarmucovali iných? Nie.
  Čo máme robiť? Rozdávať lásku! Zarmucovať svojho blížneho nie je prejavom lásky.
• Pána Ježiša tiež nie raz urobili smutným Jeho blízki ľudia.
  Prečítajme si niektoré časti Biblie, kde sa o tom píše a porozprávajme sa o nich.
  Mt 16, 21-23
  J 2, 13-17
  L 19, 41-42
  Mt 20, 20-22
  Mk 14, 32- 42
  Mt 14, 31
  
• Nielenže Pána Ježiša zarmucovali Jeho blízki vtedy dávno, ale aj my Ho často robíme
  smutným. Náš život a naše názory, slová i skutky musia Pána robiť smutným.
• To, čo robíme iným ľuďom, akoby sme robili samotnému Bohu!
• Na druhú stranu papierika z úvodu napíšeme - mrzí ma to! Mal by to byť jeden maličký prejav uvedomenia si, že naozaj som niekoho urobil smutným.
• Na záver si pripomeňme, čo Boh od nás chce!
  A potom dáme čokoládky zvyšnám deťom, ktoré na začiatku nič nedostali.
• "Ale vždy sa vynasnažujte činiť dobre medzi sebou a všetkým ľuďom. Stále sa radujte, neprestajne sa modlite." 1 Tes 5, 15b-17