Jeden román Daniel Steelovej nesie názov “Na lásku nikdy nie je neskoro”. U nás v Badíne môžeme tento výrok rozšíriť a povedať: “Na lásku a konfirmáciu nikdy nie je neskoro”. Živými príkladmi tejto pravdy sú štyria páni, ktorí si povedali: " dosť!, Aj veľký som, aj silný som, aj auto mám, aj ženu mám, ale čo z toho, keď nie som konfirmovaný?!" A tak si títo štyria chlapíci aj s pánom farárom povedali, že to skúsia.
Prípravy začali už pár mesiacov dozadu, stretávanie s pánom farárom bolo podľa ich svedectiev veľmi obohacujúce nie len pre nich, ale aj pre samotného pána farára, ktorý si vyskúšal svoje apologetické schopnosti v priamej paľbe rôznych životných i filozofických otázok, ktoré riešia muži v strednom a zrelom veku. Ba čo viac, jeden z nich bol aj katechumén, pripravoval sa nielen na konfirmáciu, ale aj na krst svätý, teda príprava musela byť seriózna, lebo tu už ide o veľa. Ak sme si mysleli, že najťažšie pre nich na tom všetkom bolo to učenie a príprava, mýlili sme sa. Najťažšie na všetkom bolo zladiť čas stretnutí, pretože všetci z nich sú pracujúci ľudia a majú svoje rodiny. Ale keď človek chce, Pán Boh požehná.
Samotná slávnosť sa niesla v príjemnej atmosfére. Pri krste nášho spolubrata Martina pán farár trefne poznamenal, že prvýkrát v jeho kariére je krstený vyšší ako on sám a neplače :-). Po skončení sme sa spolu s rodinami ešte zišli pri bohato prestretom stole v novom zborovom dome pri krátkom posedení, ktoré pripravili rodiny našich konfirmandov a iní členovia nášho zboru.
Podobné slávnosti sú pre každý zbor znamením Božej priazne a prejavom živej viery celého zboru. Ďakujeme Pánu Bohu za týchto mužov, ktorí plávajú proti prúdu tohoto sveta, že svoju vieru verejne vyznali a svoju krstnú zmluvu potvrdili.
J. Petrovič